![]() Specializovaný týdeník o výpočetní technice o Internetu (CW 18/97) Intranet -- nový štart podnikových informačných systémov?
Ivan Kozák
O Intranete je písať zároveň ľahké i ťažké. Ľahko je o tejto téme písať preto, že takáto masová predpripravenosť budúcich užívateľov tu ešte nebola azda ani pre jednej doterajšej podnikovej technológii: milióny ľudí vie, že stačí "kliknúť" na modrý podčiarknutý text a dostanem sa do ďaľších podrobností spojených s dokumentom. Stačí "kliknúť" na obrázok, aby sa mi zväčšil, aby sa odštartoval videoklip, hudobná nahrávka či zväčšený obrázok. Každý z nich má pred očami základné menu svojho browsera, o ktorom vie, že aj keď bude používať akýkoľvek iný prehliadač, tak tie funkcie, približne na tom istom miest tam znova nájde. Preto keď -- v prvom priblížení -- povieme, že Intranet je aplikácia internetových a WWW technológií pre vnútropodnikový informačný systém (teda, dalo by sa povedať, že je to vnútropodnikový Internet), väčšina čitateľov bude mať aspoň hrubú predstavu, "ako to asi vyzerá" a ako to asi funguje. Z toho istého dôvodu je však o tejto téme ťažko písať. Ťažko je písať preto, že o Internete a technológii, o ktorú sa opiera, sú vcelku značne rozšírené znalosti (a to ako teoretické tak i praktické) a teda je pomerne ťažké vyhnúť sa opakovaniu známeho. Keď toto všetko zvážime, vychádza, že písať o technickej stránke Intranetu by bolo možno až triviálne -- v podstate sa ničím nelíši od toho, čo sa používa v Internete. Preto túto stránku Intranetu popíšeme len v najnutnejšej miere. Čo sa však javí ako dôležité, je "koncepčná" stránka Intranetu, teda, akým spôsobom môže ovplyvniť život podniku a v čom je jeho prínos: tu sa budeme snažiť udržať ťažisko tohto článku.
Internet, Intranet, Extranet, NC... Toto "mračno" pojmov, ktoré obklopuje základný pojem, ktorým je Internet, a ktoré majú niektoré podobné črty si žiada, aby sa určité rozlíšenie vniesli medzi ne už hneď na začiatku. Čo je to teda Intranet? Intranet je štrukturované využitie internetových a WWW technológií na riadenie podniku. Intranet je buď celkom izolovaný od globálnej siete, alebo aspoň prístup do/zo Siete je prísne kontrolovaný prostredníctvom firewallov (obr. 1). O firewalloch sa podrobnejšie píše vo vloženom texte s názvom Firewally. Podnikový Intranet (analogicky Internetu) pozostáva z webových serverov, patriacich napr. pobočkám, oddeleniam alebo podobným organizačným jednotkám. Keby sme stručne chceli zhrnúť črty, odlišujúce Intrenet od Internetu, tak by sa dalo povedať, že sa síce po technologickej stránke jedná o Internet, ale s jasne danými právomocmi a zodpovednosťou, možnosťou vytvorenia relatívne bezpečného systému a to, že je -- na rozdiel od "Siete sietí", ktorá ako celok nie je vlastnená nikým -- vlastnený firmou. Intranet je pojem, ktorý sa v priebehu minulých dvoch rokov v podstate "etabloval" nielen na teoretickej rovine, ale i v obchodnej. Obchodný nárast Intranetových systémov je celkom impozantný (viď vložený text "Rast významu Intranetov").
Extranet je naproti tomu pojem ktorý ešte nenašiel celkom svoje miesto, alebo, presnejšie, objavuje sa len v poslednej dobe a chce vystihnúť rozširovanie sa Intranetu to okolitého sveta. Extranety bezpečným spôsobom spájajú Intranety rozličných firiem, a podľa niektorých analytikov predstavujú budúcu, tretiu vlnu používania webovskej technológie. Podľa riaditeľa Zona Research, Clay Rydera, na Extranety bude možné preniesť nefinančné časti EDI napr. dopravné dokumenty alebo objednávky ako aj iné dokumenty, ktoré sú spoločné pre partnerov. Prepojenie Intranetov môže viesť k novej fáze medzipodnikovej spolupráce. Na najjednoduchšej úrovni, podniky spolupracujúce na spojených projektoch si môžu zasielať relevantné dokumenty, kontrakty a časové rozvrhy, aby si udržali vzájomnú synchronizáciu aktivít. Toto môže byť zdrojom neuveriteľného zvýšenia produktivity. Keby sme tento pojem chceli upresniť, Extranet je vlastne privátna sieť niekoľkých kooperujúcich organizácií, umiestnená za podnikovým firewallom. Extranetové služby využívajú existujúcu internetovú interaktívnu infraštruktúru, všítane štandardných serverov, e-mailových klientov a webových browserov. Toto zabezpečuje, že vytvorenie Extranetu je omnoho ekonomickejšie, ako vytvorenie a údržba proprietárnej siete. Extranet umožňuje obchodným partnerom, dodávateľom a zákazníkom, ktorí majú spoločné záujmy vytvoriť navzájom silné obchodné vzťahy a silnú komunikačnú väzbu. Technické či nákladové výhody Extranetu sú samozrejme dôležité. Ešte dôležitejšie však je, že Extranet je prvý neproprietárny technický nástroj, ktorý môže podporiť rýchlu evolúciu elektronického obchodu. Dalo by sa veľa hovoriť o vplyve Internetu na maloobchod, kreditné karty a rôzne digitálne hotovostné platby a platby cez účet, v skutočnosti sa však reálna revolúcia v nasledovných troch až piatich rokoch dá očakávať v systémoch pre globálne obstarávanie tovarov a služieb na veľkoobchodnej úrovni. Typická extranetová stránka je rozdelená na dva segmenty: verejne prístupný a bezpečný. Bezpečnosť prístupu je v základoch Extranetového konceptu. Bezpečné spojenia medzi počítačmi vytvárajú virtuálnu privátnu sieť, s použitím lacných a všadeprítomných verejných liniek. V mnohých prípadoch postačuje štandardný ochrana heslom na zabezpečenie integrity dát, umiestnených na stránke. stranký, ktoré potrebujú vyššiu úroveň ochrany by mohli použiť komplexnejšie technológie na vytvorenie "tunelov". Internetový "tunel" môže bezpečne transportovať dáta medzi svojimi vstupnými a výstupnými bodmi "zabalením" paketov jedného protokolu do druhého. Tunelová technológia môže byť tiež použitá na individualizáciu Extranetovej stránky, poskytnutím prístupu k uričtým funkciám, vyhradeným pre konkrétneho užívateľa. Členovia Extranetu by mohli úzko spolupracovať napr. na výskume a prototypovaní nového produktu alebo by mohli spoločne riadiť transakčnú dodávku elektronických služieb. Vo funkčnom Extranete, sú transakčné dáta obvykle umiestnené vo výkonnom databázovom stroji. Príkladmi transakčných stránok sú konsolidovaný objednávkový systém alebo elektronická banka. Špeciálne formuláre by mohli byť použité členmi Extranetu na priame zadávanie dát do databázy, na vyhľadanie záznamu alebo na inicializáciu automatickej transakcie. pretože extranetové transakcie môžu prebiehať bezprostredne, rýchlosť spracovania môže byť maximalizovaná a značne zvýšená presnosť dát. Všetci členovia Extranetu môžu zdieľať úspory. Typický Extranet tiež ponúka privátnu diskusnú oblasť, umožňujúcu členom vymieňať myšlienky a zdieľať informáciu a zoznamy členov. Extranet tiež umožňuje účastníkom pracovať online a nezávisle v pre nich najvhodnejšom čase.
Medzi nové pojmy patrí i technológia zvaná "network computing", pre ktorú sa zaužívala skratka NC. Poznamenajme ihneď, že Intranet nie je NC. Intranet je použitie internetových technológií v prostredí podnikových sietí, ktoré sa dá prevádzkovať prakticky na akejkoľvek platforme. Teda, pokiaľ máme napr. informačný systém na báze Windows NT ako servera a Windows 95 ako klientov, ktorý bude založený na TCP/IP, HTTP a napr. ActiveX, bude ta rovnako Intranet ako unixový seerver s klientmi NC. Naproti tomu myšlienka NC je v podstate "oprášená" myšlienka inteligentných terminálov, komunikujúcich so serverom prostredníctvom protokolu HTTP a platformy Java, sieťove protokolom TCP/IP. Koncové počítačové stanice sú extrémne zjednodušené počítače, vlastný výpočtový výkon je sústredený na serveroch. O sieťových počítačoch sa v poslednej dobe píše skutočne veľa, preto zmienku o nich na tomto mieste ukončíme.
Čo sa týka Internetu, je to vlastne celosvetové spojenie počítačových sietí, opierajúce sa o sadu protokolov a poskytujúce rôzne služby, z ktorých je z hľadiska tohto článku najdôležitejšia WWW, teda World Wide Web (viď vložený text). Po tomto úvodnom rozlíšení pojmov prejdime v ďalšom na ťažisko celého článku: na vymedzenie zmyslu Intranetu pre podnik.
Podnik a jeho okolie Už v jednej z minulých tém -- o dátových skladoch -- sme spomenuli niektoré vonkajšie okolnosti, ktoré nútia podniky do nových technológií. U dátových skladov išlo o to, aby -- zhruba povedané -- podnik bol "inteligentnejší", aby z dát a informácií, ktoré pri svojej každodennej činnosti tak či tak zozbiera a spracúva vyťažil i určitú strategickú informáciu, ktorá by mu umožnila pochopiť, kde je jeho miesto na trhu, kde sú jeho konkurenti, kde sú príležitosti sa presadi, kde svoju účasť posilniť a kde naopak, odísť a pod. Budovanie dátových skladov však neznačilo -- aspoň nie priamo -- zmenu v týchto produkčných systémoch, a z hľadiska väčšiny podniky sa odohrávalo kdesi v "nadoblačných výšinách", ktoré nemali vzťah na bezprostredné aktivity pracovníkov. S Intranetom je to však ináč: jeho prenikanie bude mať dopad práve na produkčné systémy a na to, čo stojí zatiaľ v podniku mimo nich, a dotkne sa prakticky každého a všetkého. Z hľadiska "vnútorného" života podniku je jeho účelom, aby zlepšil šírenie a zdieľanie (vnútro)podnikových informácií. Z hľadiska spojenia s okolím je, aby sa podnik viacej "otvoril" voči svojmu obchodnému okoliu.
Podnik -- to je komunikácia Intranet je v prvom rade komunikačné prostredie. Ani nie tak v zmysle káblov, prepínačov a softvéru, ale v zmysle ľudskej komunikácie. Môžeme rozlíšiť tri typy komunikácie: -- jeden-s-mnohými -- jeden-s-jedným -- mnohí-s-mnohými V prvom type komunikácie, jeden-s-mnohými, sa jedná viac-menej o publikovanie elektronického dokumentu. Tieto dokumenty nemusie byť len text, ale môžu zahŕňať obrazy, zvuky, prepojenia na iné dokumenty či Internetové/Intranetové stránky. "Vlastníci" informácií môžu publikovať tieto informácie tak, aby boli ľahko dostupné všetkým (prípadne definovanej podmnožine užívateľov) v podniku. Tieto dokumenty môžu byť umiestnené tak, aby umožňovali prístup užívateľom na globálnom Internete. Druhý typ komunikácie -- jeden-s-jedným -- to je to, čo poznáme z elektronickej pošty. Elektronická pošta určite patrí medzi najužitočnejšie a najrozšírenejšie technológie na Internete. Pôvodne sa používali na vytváranie a odosielanie e-mailov jednoúčelové mailové klienty, postupne však prebehla integrácia s browserovými technológiami. stále viac a viac sa v tomto type komunikácia objavuje prenos digitálnych objektov, ako sú dokumenty a obrázky. Tento proces vzájemnej integrácie stále ešte pokračuje. Komunikácia typu mnohí-s-mnohými, to je niečo, čo je v Internete známe ako verejné fórum. Môže sa jednať o newsgroupy, bulletin board alebo jednoduchý verejne prístupný adresár. Vstupný mechanizmus je cez e-mail alebo natívny systém. Intranet teda vo všetkých troch typoch komunikácie zohráva mimoriadne významnú úlohu.
Podniková informácia Informácia, ktorú podnikový systém musí zvládať a umožniť zamestnancom zdieľať má dve základné formy: neštrukturovanú a štrukturovanú. Neštrukturovaná informácia, to sú vlastne digitálne dokumenty. Štrukturovaná podniková informácia sa nachádza v databázových systémoch, ktoré si podnik doteraz vybudoval -- v uplynulých 30 rokoch vznikli obrovské komplexné systémy
Ako je šírená zdieľaná informácia v súčasných podnikových systémoch? Typická organizácia má: -- niekoľko deskopových aplikácií; -- prístup k jednému alebo viacerým file serverom; a -- elektronickú poštu Niektoré organizácie uskutočnili i ďaľší krok tým, že zaviedli systém riadenia dokumentov alebo groupwarový systém -- treba však povedať, že groupware ešte stále nie je príliš rozšírený. Žiaden z týchto nástrojov nebol pôvodne určený pre jednoduché zdieľanie informácií v podniku. Word procesory boli navrhnuté na vytváranie vynikajúco vyzerajúcich tlačených dokumentov, a nie dokumentov elektronicky zdieľaných. File servery boli navrhnuté na poskytovanie zdieľaného prístupu do súborov a aplikácií v pracovnej skupine. Zameriavajú sa na rýchly, spoľahlivý a kontrolovaný prístup do zdieľaných súborov a menej si všímajú pomoc užívateľovi pri skutočnom hľadaní informácie. E-mail bol navrhnutý na zasielanie krátkych zpráv jednému či viacero osobám. Nebol zamýšľaný na distribúciu zdieľaných informácií alebo na umožnenie skupinovej komunikácie.
Nový spôsob šírenia a zdieľania informácie je bezpochyby rýchlejší, jednoduchší a efektívnejší. Webová technológia uľahčila užívateľom navigáciu cez masívne množstvá informácie na Internete a následne i na Intranetoch. Je prirodzené rozšíriť túto schopnosť prístupu k dátam na zahrnutie informácie na úrovni oddelení a pracovných skupín, kde je najviac navzájom súvisiacich dát. Toto môžno relizovať sprístupnení prostriedkov na tvorbu webových stránok všetkým užívateľom v organizácii. V tomto modeli, prakticky všetky podnikové informácie -- počnúc celopodnikovými informáciami pre pracovnú skupinu a osobnú informáciu -- je uložená na intranetových webových serveroch. Čo umožňuje tieto modely je nový druh nástrojov pre tvorbu webových stránok, ktoré veľmi uľahčujú publikovanie informácie na intranetovom webovom serveri; je to temer rovnako jednoduché ako lokálne ukladať dokumenty textovým procesorom na osobnom počítači. taktiež každý dokument alebo adresár dokumentov môže byť opatrený prísnou kontrolou prístupu. Administrátor môže konfigurovať kto môže čítať alebo editovať daný dokument. Aké sú výhody takéhoto modelu? Zdieľanie všetkej informácie na intranetových webových serveroch dáva užívateľom prístup ku všetkým informáciám z ich osobného počítaa ku vzdialeným serverov, čo aj v inej krajine, s jednoduchým rozhraním. Pre tvorcov obsahu je veľmi zjedodušená distribúcia informácie. Autor môže odoslať informáciu na jeden server a potom umožniť užívateľom nájsť ho pomocou rozličných mechanizmov. Celý proces pozostáva zo štyroch krokov: -- vytvorenie nového dokumentu -- editovanie dokumentu -- odoslanie na webový server -- pridanie linkov na nové dokumenty
Internetové technológie a podniky Úspech WWW zastihol výrobcov operačných systémov pre osobné počítače úplne nepripravených. Už od úsvitu osobných počítačov začiatkom 80tych rokov trend v podnikoch bol nasadiť čím viac osobných počítačov a čím skôr prejsť od mainframov či minipočítačov k tomuto novému prostrediu. Výsledkom tejto stratégie bolo, že podnik bol plný "tlstých" PC, každý s kompletne lokálne nainštalovaným softvérom. Napriek tomu, že hardvér desktopov sa stával stále výkonnejším a výkonnejším, inovácie desktopového softvéru (keď odhliadneme od základných aplikácií ako je word processing, spreadsheety a databázové aplikácie) do značnej miery stagnovali. Súčasne s tým však údržba podnikového, na lokálnych sieťach založeného spracovania dát sa stávala stále komplexnejšou a drahšou. a drahším. Internetové technológie majú hneď na prvý pohľad tri vlastnosti, ktoré priťahujú pozornosť práve preto, že -- s istým nadsadením možno povedať -- predstavujú to, čo vývojári podnikových systémov odjakživa sľubovali, ale nikdy sa im to nepodarilo bezo zbytku splniť. Týmito vlastnosťami sú -- škálovateľnosť -- otvorenosť a opieranie sa o štandardy Škálovateľnosť je definovaná ako schopnosť rozširovať systém tak, aby spÂňal vyššie prípadne nové nároky, pričom by boli nároky na redesign systému minimálne. Doslova exponenciálny rast internetovej infraštruktúry je dostatočne známy, a tak názorne dokazuje mimoriadnu škálovateľnosť tejto siete. Otvorenosť -- k tejto méte sa počítačový priemysel uberá už priližne 20 rokov. Avšak jeho význam jasne poukázal Internet, ktorého úspech bez sady základných, od dodávateľov nezávislých štandardov by nebol mysliteľný. Otvorenosť technológie zabezpečuje, že sa podnik nestane zajatcom určitej technológie, určitých firiem, a tým voliť riešenia za akúkoľvek cenu. Protokoly, zabepečujúce otvorenosť Intranetov sú uvedené vo vloženom texte "Protokoly používané v Internete". Okrem týchto dvoch kľúčových vlastností, majú Intranety i ďalšie výhody; podnikové Intranety môžu poskytovanť informáciu bezprostredne, pri nízkych nákladoch, vo forme ľahkej pro používanie, vo rich-formáte a univerzálne. Sú bezpečné, SSL (Secure Sockets Layer) šifruje pakety informácie tak, že sú bezpečne prenášané. Netscape otvorene licensoval SSL, a tak ho urobil de-facto štandardom pre webové produkty. Čo sa týka jednoduchosti používania, je do značnej miery spôsobené používaním hypertextov. Hyperlinking umožňuje užívteľom ľahko navigovať a nachádza informáciu jednoduchým kliknutím na slovo či obrázok. S využitím intranetového klienta, ako je Netscappe Navigator sa na prístup ku všetkým interným i externým zdrojom používa jednotný front-end, t.j. užívateľ sa nemusí učiť rôznym rozhraniam rôznych softvérových balíkov. Podľa jedného prehľadu, až 56 % manažérov uviedlo, že Âahká použiteÂnosť bola najkritickejším faktorom pri podnikových informačných systémoch. Nízke náklady sa prejavujú vo všetkých ohľadoch, teda, tak z hľadiska počiatočných nákladov, nákupu, zaškolenia, či vývoja. Platformová nezávislosť Intranetu tiež eliminuje potrebu distribuovať klientsky softvér alebo vytvárať rôzne verzie tej istej aplikácie.
Vo vývoji možností internetových technológií je možné rozlíšiť tri etapy: -- vytváranie a zobrazovanie statických stránok. Táto etapa je už do značnej miery zvládnutá a je k dispozícii množstvo nástrojov, ktoré to umožňujú. -- práca s dynamickými stránkami, tzn. sa začína zvládať v posledných asi dvoch rokoch. Znamená to možnosť mať uložené data vo forme databázy na serveri, mať možnosť parametre vyhľadávania zadať formou vyplnenia vhodného obrazovkového formulára, a samotný databázový stroj po vyhľadaní požadovaného záznamu vygeneruje www stránku na ktorej sú zobrazené výsledky prehľadávania. -- spracovanie transakcií je najaktuálnejšou a najhorúcejšou etapou vývoja internetových technológií, a možno aj najdôležitejšou, pretože je jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby tieto technológie bolo možné používať v plnej miere na podnikové účely.
Model Web Server/Browser Technológia Web Server/Browser je zdanlivo jednoduchá, ale práve v tom je jej sila (obr. 4). Server "odpočúva" v TCP/IP sieť na obvykle štandardnom "porte" a akonáhle zaregistruje požiadavku na HTML dokument, prenesia dokument požadujúcemu browseru alebo klientovi. Klient sa potom buď uspokojí s dátami, ktoré dostal, alebo predloží ďalšie požiadavky serveru na iné "spojenie" na dokument na tomto prípadne inom serveri. Existujú komerčné i freewarové prehliadačee prakticky pre všetky najdôležitejšie desktopové platformy koncových užívateľov. Každý z týchto browserov operuje v podstate rovnakým spôsobom a vo všeobecnosti vie pristupovať k dátam zo všetkých webových serverov vyhovujúcich štandardom. Toto zabezpečuje nevyhnutnú mieru platformovej nezávislosti, ktorá je tak výhodná pre podniky, ktoré potrebujú využiť prostriedky, ktoré investovali do existujúceho hardvéru.
Web ako aplikačná platforma Web/Data vs. Klient/Server Široká dostupnosť a jednoduchosť (daná používaním prehliadačov) Webu znižuje čas a náklady spojené s inštaláciou aplikácie. V tomto prostredí je nasadenie okamžité, pretože aplikácia je umiestnená na serveri a nie na kliente. Zo serveru môže byť aplikácia sprístupnená z ktoréhokoľvek miesta na svete. Pre administrátorov manažérskych informačných systémov táto na serveroch založená implementácia eliminuje väčšinu problémov, spojených s upgradmi a administráciou spojenou s administrovaním mnohých platforiem v rozličných oddeleniach. Implementácia webového riešenia znamená vlastne prirodzenú trojvrstvovú architektúru, ktorá poskytuje základ pre škálovateľnosť. Súčasné LANové klient/serverové aplikácie sú obvykle obmedzené na malý počet simultánnych užívateľov. tieto aplikácie majú "tlstý" klientsky softvér ktorý neefektívne spracúva ako obrazovkové displeje tak i vlastnú logiku aplikácie. ďalej, tradiční klient/serveroví užívatelia sú logovaní do databázy od začiatku do konca spojenia. Organizácie s takýmito implementáciami narážajú na klient/serverovú "stenu", keď požiadavky od aplikačného softvéru presahujú možnosti klienta, lebo keď počet užívateľkov databázy sa zvýši po krajný bod. Naproti tomu, Wb vďaka svojej "tenkej" klientovej architektúre podporuje veľký počet simultánnych klientov, ktoré pristupujú na serverovú stranu aplikácie. Klientový prehliadač zobrazuje informácie zatiaľčo všetka logika aplikácie, ktorá je obvykle náročná na výpočtové zdroje, je vykonávaná na serveri. Užívatelia na týchto Web/data aplikáciách sú tiež pripojení k dátovým zdrojom len počas každej transakcie, namiesto toho, aby boli pripojení počas celého spojenia. Optimalizácie vo Web/data aplikačnej architektúre umožňuje ľahkú dostupnosť databázových pripojení webových užívateľom bez preťaženia pochádzajúceho z trvalého a dedikovaného pripojenia ku dátovým zdrojom.
Poznámky k architektúre Softvéroví dodávatelia pristupujú rozličnými spôsobmi k integrovaniu webovej technológie a vývoja aplikácií a architektúry hotovej aplikácie. Bez ohľadu na prístup, je však jasné, že aby sa využili všetky výhody platformovej nezávislosti, okamžitého globálneho prístupu a nízkych nákladov na nasadenie, musí byť príslušná technológia optimalizovaná pre webovú platformu. Nástroje pre budovanie Web/datovej architektúry využívajú rôzne architektúrne priblíženia, pričom každé ma svoje výhody a nevýhody.
Tieto priblíženia sú nasledovné: Dvojvrstvová aplikácia využíva: -- Microsoft Windowsové klienty -- pluginy webového browseru -- Java klienty
Trojvrstvová aplikácia využíva: -- CGI (common gateway interface) executables -- webový server v spolupráci s aplikačným serverom
Dvojvrstvové aplikácie Dvojvrstvové aplikácie sa pripájajú priamo z klientskeho webového browsera k databáze. Obvchádzajú webový server a miesto toho používajú Internet jednoducho ako komunikačný backbone. Jednoduchosť a jedinečnosť HTML stránky nie sú využívané. Príkladmi tohto prístupu sú: -- Microsoft Windowsové klientske aplikácie Tieto dvojvrstvové aplikácie sú klient/serverové aplikácie ktoré využívajú Internet miesto lokálnej siete ako komunikačný backbone. Tieto aplikácie udržiavajú teh istý windowsový grajický užívateľský interfejs a sú jednoducho downloadované cez Web, takže sú vykonávané na počítači užívateľa. Zdroj požadované pre túto a tradičnú klient/serverovú aplikáciu sú identické. -- Browserové pluginové aplikácie Netscape zavádza koncept webových browserových pluginov ako prostriedku na umožnenie existujúcej aplikácii bežať v HTML stránke. Run time komponenta na klientskej strane je inštalovaná na webovom browseri. Aplikácie používajúce tento runtime sú potom downloadované vždy, keď sú požadované užívateľom. Aplikácia bude potrebovať rovnaké množstvo zdrojov keď bude beža ako windowsovská aplikácia. -- Java klientska aplikácia Java aplety na klientskej strane môžu byť implementované na interfejs priamo s databázou používajúcou protokoly ako je JDBC. Pri tomto prístupe webový server posiela Java aplet klientovi. Aplet na klientskej strane potom inicializuje a priame spojenie do databázy, obchádzajúc webový server.
Prvé dva prístupy (windowsovský klient a browserové pluginy) sú typické pre väčšinu dodávateľov klient/serverových nástrojov. Pretože však títo dodávatelia nemenia významne klient/serverovú architektúru, výhody, získané z využívania Webu sú obmedzené. Výhodou týchto prístupov je, že akonáhle je aplikácia inštalovaná na klientskej strane, užívateli môžu pristupovať k dátam z akokoľvek vzdialeného miesta, kam Internet zasahuje. Nevýhodou je, že konfigurácie klientskych počítačov musia zostať homogénne. Konfigurovanie počítačov na prijatie downloadovaného softvéru zostáva problémom. Výhody okamžitého cross-platformového prístupu k aplikáciám zostávajú ťažko postihnuteľné. Nevýhodou všetkých týchto prístupov, včítane dvojúrovňových Java apletov je, že aplikácie nevyužívajú efektívne databázové zdroje a aplikácie nie sú škálovateľné. Klient/serverová architektúra, kde užívateľ je výhradne prilogovaný do databázy počas celej doby pripojenia obmedzuje počet webových užívateľov.
Trojvrstvové aplikácie Trojvrstvové aplikácie využívajú webový a/alebo aplikačný server ako strednú vrstvu. Stredná vrstva oddeľuje vykonávané tasky, a vykonáva "business" logiku a na browser pripadá úloha generovať zobrazenie dát. Príkladmi trojvrstvovej aplikácie sú -- CGI aplikácie -- webový server v súčinnosti s dedikovaným aplikačným serverom. Trojvrstvové aplikácie -- oproti dvojvrstvovým -- prinášajú výhody publikovania a distribovania webových aplikácií. S touto architektúrou sa aplikácie nachádzajú na serveri a môžu byť okamžite nasadené. Prostredníctvom používania aplikačných serverov, trojvrstvová architektúra tiež vytvára základy pre škálovateľnosť. Prvé implementácie serverovo-založených aplikácií boli založené na CGI executabloch. Aplikační vývojári písali C++ kód alebo PERLové skripty a umiestnili ich v CGI adresári. Keď užívateľ požadoval stránku s dátami, webový server nechal prebehnúť príslušný CGI executable alebo skript. Odštartoval nový CGI proces, otvoril spojenie k dátovým zdrojom, vykonal požiadavku (obvykle v SQL), získal dáta, uzatvoril dátové spojenie a ukončil CGI proces. Tento cyklus sa opakoval stále, keď prišla nová požiadavka. preťaženie, ktoré bolo dôsledkom štartovania a zastavenia CGI procesu zodpovedalo priamo veľkosti executablu. Je tiež jasne vidieť, že podstatné preťaženie je spojené s otvorením a zatvorením spojenia do databázy s každým dotazom. Optimálnejšie spojenie by mohlo požadovať kešovaný aplikačný kód práve tak, ako kešované spojenia.
Aplikačné servery pre Web Aplikačný server umožňuje vysokorýchlostnú a škálovateľnú trojvrstvovú architektúru pre web-centrickú aplikáciu. Táto implementácia pomocou webového servera komunikuje s "in-memory" aplikačným serverom, eliminuje preťažonie spojené so štartovaním a ukončovaním CGI procesov a otváraním a zatváraním databázových spojení. Aplikačný server neguje zaťaženie pochádzajúce od reštartujúcich CGI procesov tým, že poskytuje optimalizovaný CGI interfejs alebo priamy interfejs na API (napr. NSAPI alebo ISAPI) webového servera. Aplikácie sú kešované v pamúti. Nie je potrebné štartovať a ukončovať individuálne procesy vždy, keď je splnená požiadavka. Aplikačný server môže tiež optimalizovať spojenia dátových zdrojov kešovaním databázových spojení. Viacerí užívatelia s identickými užívateľskými privilégiami môžu využi to isté databázové spojenie. Nie je potrebný nový login alebo požiadavka pre nové databázové pripojenie. Aplikačné servery s distribuovanými architektúrami môžu byťž tiež ľahko škálovatľné. Distribuovaný server je kritický pre weboé aplikácie s neurčeným počtom užívateľov k čo môže veľmi rýchlo exponenciálne narásť. Škálovateľnosť by sa jednoducho realizovala pridaním ďalších CPU do systému. Vývojári by nemuseli vykonať prispôsobenie kódu, aby bolo zabezpečené obsluženie väčšieho počtu užívateľov webovej aplikácie.
Bezpečnosť a privátnosť Bezpečnosť je pomerne rozsiahly problém. V prvom rade, bezpečnosť môže byť definovaná ako poskytovanie prístupu oprávnenej osobe k správnej informácii, a súčasne vylúčiť prístup všetkým ostatným osobám. Najrozšírenejšie webové servery v súčasnosti dovoľujú takéto konfigurovanie prístupu na báze užívateľ/skupipna/oblasť, zatiaľ čo niektoré umožňujú systémovému administrátorovi ísť ďaleko za takéto rozvrstvenie prístupu a umožniť mu limitovať prístupové práva ažžž na špecifické IP adresy pre individuálne stránky. Táto schopnosť by v zásade umožnila systémovým administrátorom nastaviť prístup k finančným či osobným záznamom pre osobný počitač napr. riaditeľa. Podobne môže byť zabránené v prístupu všetkým ostatným užívateľom alebo skupinám, a tak chrániť citlivé finančné, podnikové či osobné záznamy. Za druhé bezpečnosť môže zahŕňať šifrovanie na rozličných úrovniach. Znova plati: obvyklé webové servery poskytujú SSL zašifrovanie pre komunikáciu medzi serverom a efektívne zabrániť ich odpočúvaniu. Šifrovanie môže tiež hrať úlohu v intranetových aplikáciách zahŕňajúcich viacero organizácií, Extranetoch, teda, virtuálnych privátnych sieťach, prevádzkovaných na Internete. Stále rastie počet organizácií, ktoré používajú svoje verejné webové servery takýmto spôsobom, teda, nastavením určiotých stránok na používanie iba pre svojich partnerov či zákazníkov kontrolovaným prístupom. Inteligentné firewallové riešenia môžu vytvárať "tunelové" aplikácie, ktoré umožnia dlôverné komunikačné spojenia. Nakoniec je tiež dôležitá bezpečnosť lokálnej siete vnútri podnikovej infraštruktúry a prístup k nej z Internetu. Intranetové servery môžu poskytovať proxy servery ako časť webového serveru. Proxy servery zaobchádzajú s HTTP, gopherovým a FTP dotazmi, a môžu byť konfigurované na obmedzenie/povolenie týchto funkcií pre každý host. Niektoré riešenia umožňujú nastavenie reťazca proxy serverov a tak obmedziť intranetové klienty z návštevy iných webových serverov, vykonávania FTP funkcií alebo gopherového dotazovania. Proxy servkešovanie, tzn. že web server načíta do kešu webové stránky, FTP a gopherové dáta a tak umožní obslúžiť klientske dotazy lokálnym proxy serverom. Toto redukuje internetové požiadavky a požiadavky medzi intranetovými webovými servermi. Privátnosť je do značnej miery organizačná záležitosť. V tejto oblasti intranetové aplikácie môžu alebo napomáhať súkromiu užívateľa, alebo -- pri nedostatočnej pozornosti vývojára či systémového administrátora -- toto súkromie porušiť. Súkromie môže byť rozšírené napr. tým, že intranetové aplikácie budú rozširovať senzitívne informácie do značnej miery anonymným spôsobom. Dôležitou okolnosťou je možnosť používania digitálneho podpisu a autentikácie. Chaos, ktorý v súčasnosti v otázkach bezpečnosti na Internete vládne je skôr dôsledkom jeho nebývalého úspechu, a dá sa predpokladať, že v Intranetoch sa neprejaví do takej veľkej miery.
Podnikové aplikácie Spočiatku podniky využívali internetové technológie na on-line distribúciu dokumentov, ktoré dovtedy distribuovali v papierovej forme. Tieto organizácie sa zameriavali na základnú skupinu podporných či mimoriadne dôležitých informácií, napr.: -- informácie o predaji a konkurencii -- informácie o ľudských zdrojoch a informácie, potrebné pre zamestnancov -- technická podpora, helpdeskové aplikácie -- finančné informácie -- podnikové zprávy -- riadenie projektov -- dokumentácia pre ISO 9000
Takéto podniky obvykle dávajú k dispozícii "podnikovú domovskú stránku" z ktorej potom zamestnanci môžu hľadať ďalšie informácie v podnikovej intranetovej sieti. Tieto stránky môžu mať spojenia na interné finančné informácie, marketing, výrobu, ľudské zdroje alebo oznámenia neobchodného charakteru (podnikové výlety, udalosti osobného charakteru napr. svadby).
Predaj a marketing Obchodné organizácie publikujú jednak informácie o posledných úspechoch ale tiež "matice konkurencie" ktoré umožňujú jej obchodným zástupcom mať okamžitý prístup k informácii ktorá im pomôže získať nové zákazky. Podniky uvádzajú, že včasný prístup k takýmto informáciám zvýhodnuje ich obchodných zástupcov a zvyšuje ich dôveryhodnosť počas jednania s potenciálnymi zákazníkmi. Vlastne ide o to, aby -- i pre geograficky vzdialených pracovníko -- boli k dispozícii vždy najnovšie informácie v správny časový okamih. Medzi takto šírené informácie patrí: špecifikácia produktu, cenové rozvrhy a nové súvislosti, kompetitívna informácia, zoznamy kľúčových zákazníkov a informácií o nich, programové kalendáre kokumentujúce marketingové aktivity a predpovede predaja, online školiace materiály, prezentácie. Transakčné aplikácie s web browserom ako klientom spojené so štandardnými databázami by mohli umožniť marketingovému oddelenu udržiavať a pristupovať k databáze kľúčových zákazníkov a referencií. Obchodní zástupcovia by mohli využívať transakčné aplikácie na zadávanie objednávok, zisťovanie stavu objednávky a kompletizáciu "papierovania" spojeného s predajom.
Služby zákazníkom a podpora aplikácií Mnohé podniky využívajú Intranety na zrýchlenie technickej pomoci interným užívateľom. Tieto stránky môžu zahŕňať formuláre pre ľudí, nakupujúcich nový hardvér a softvér, na reporting problémov spojeným s existujúcim zariadením, alebo na jednoduchý download updatovaných softvérových aplikácií, driverov či opravený verzií programov. Workflowový softvér môže potom riadiť formulár ku vhodnému príjemcovi na spracovanie a poskytuje mechanizmus schopný "ustrážiť", aby sa požiadavky cestou nestrácali. V tejto oblasti sa využívajú i známe FAQy, teda často kladené otázky a odpovede na ne, poskytujúce podporu užívateľovi ešte predtým, ako sa musí uchýliť k ľudskému (a teda drahému) zásahu.
Ľudské zdroje Mnohé organizácie preniesli existujúcu zamestnaneckú politiku alebo potrebné príručky na Intranet a pridali ďalšie funkcie. V prvom rade, zzamestnanci získali "point-and-click" prístup ku všetkým podnikovým predpisom, týkajúcim sa ľudských zdrojov. Za druhé, pretože mnohé firmy sa pokúšajú spojiť Intranety s existujúcimi databázami, zamestnanci môžu vykonávať prehľadávaania databázzy priamo zo svojho webového browseru. S použitím prehliadača môže zamestnanec zaviesť svoje meno a firemný identifikátor do webového formuláru. Intranetový server potom vykoná prehľadávanie databázy a vytvorí potrebný report, prostredníctvom HTML stránky, bez ohľadu na to, z koľkých miest prichádzajú dotazy. Intranet takto vylúči personál osobného oddelenia z vyhľadávania a dávania odpovedí, a tak sa redukujú nielen náklady ale i čas odozvy pre zamestnanca. Pritom, používanie užívateľského identifikátora a hesla zzabezpečuje, že prístup k individuálnym informáciám má prístup len zamestnanec a jeho splnomocnené osoby manažmentu.
Z ostatných aplikácií spomeňme aspoň výrobu, kde nájde uplatnenie umiestnenie dokumentácie ISO 9000 a rozvrhu výroby na Intranete a vývoj produktu, kde sa jedná o uloženie napr. špecifikácií produktu, návrhov, etáp rozvrhu a zmien, zoznamy členov teamov a okruhu ich zodpovednosti, informácie o zákazníkoch a o kľúčových konkurenčných produktoch.
Groupware vs. Intranet Myšlienka integrovaného systému pre zdieľanie a distribúciu podnikových neštrukturovaných dát nie je nová, zhmotnila sa už vo viacerých groupwarových produktoch, za všetky spomeňme aspoň Lotus Notes, a za dobu svojej existencie nie raz potvrdila svoju opodstatnenosť. Porovnávať groupware (v ďaľšom sa obmedzíme na Lotus Notes, ako najznámejšieho reprezentanta tejto skupiny produktov) a Intranety nie je ľahké, pretože v prípade groupwaru sa jedná o zrelú technológiu, vyvíjanú v prípade Notesov už 10 rokov, ktorá je na trhu už 5 rokov, zatiaľčo v prípade Internetu/Intranetu sú síce základné prvky technológie známe už rad rokov, ale napr. WWW -- aj keď "dospieva" veľmi rýchle -- je vo svojej dnešnej podobe záležitosťouposledných niekoľkých rokov.
Takže: kedy použiť Lotus Notes a kedy Intranet? V prospech použitia Notesov hovoria nasledovné potreby: -- vývoj aplikácií -- bezpečnosť -- workflow -- podpora pre mobilných zamestnancov -- publikovanie na Internete mnohými zamestnancami -- vysoká, až luxusná úroveň riešenia -- ďalej uvedené vlastnosti Intranetu
V prospech voľby Intranetu hovorí: -- šírenie informácií -- skupinová diskusia -- nízke náklady -- škálovateľnosť
V porovnaní oboch technológií firmou Seltex sa uvádza nasledovná úvaha: organizácia s 10 000 užívateľmi, ktorá chce vybudovať sieť, ktorá by umožnila užívateľom prístup a zdieľanie informácií vydá za lotusovské riešenie približne 2.5 mil. dolárov, zatiaľčo intranetové riešenie ju vyjde na menej než 250 000 dolárov za tú istú úroveň funkcionality (nie sú započítané náklady na sieť. Poznamenajme, že sa v tejto úvahe nespomína workflow, bezpečnosť alebo potreba špeciálnych aplikácií, ani potreba pre zaškolenie a podporu. Lotusovské riešenie poskytuje výrazne lepšiu sadu inteegrovaných nástrojov, ktoré dovolia organizácii v budúcnosti ďalej využiť túto investíciu na vývoj groupwaru alebo dokonca mission-critical systémov. Intranetové riešenie neposkytuje takúto úroveň integrácie, ale zase umožňuje nižšie štartovacie náklady a rastový potenciál (či sa už myslí škálovateľnosť alebo vývoj technológie). Podrobnejšie čísla (štúdia, z ktorej čerpám údaje sa zaoberá americkými pomermi) hovoria nasledovne: licencia pre Lotus Notes server je približne 600 dolárov/server, zatiaľčo v prípade Intranetu je väčšina serverov zdarma, ako napr. IIS od Microsoftu. I v prípade zakúpenia napr. Netscape serveru (od 395 dolárov až po 1500 dolárov za kompletnú sadu všetkých nástrojov) sa však jedná o výrazne lacnejšiu technológiu. V prípade nákladov na klienta sú www prehliadače vo všeobecnosti zdarma, práve tak, ako Microsoft Internet Explorer, v prípade Netscapového browseru ide o cca 50 dolárov na užívateľa. Každá notesovská licencia je približne 250 dolárov, v prípade obetovania funkcií pre vývoj aplikácií je k dispozícii za zhruba 99 dolárov. Dôležité sú však i náklady na vývoj. Vývojári pre Lotus Notes sú (v USA) veľmi žiadaní, a teda, vysoko platení. Na druhej strane sú však k dispozícii prostriedky pre rýchly vývoj aplikácií, takže doba vývoja sa dá výrazne skrátiť. Čo je ale tiež dôležitá okolnosť, vývojári sú certifikovaní, takže zákazník "vie čo kupuje". Nie tak u Intranetu. V súčasnosti sa temer každý snaží "naskočiť na posledný vlak", takže rozdiely v úrovni, kvalite a požadovaných platoch sú veľké. Mnohí z nich majú málo skúseností s technológiou a nemajú formálne vzdelanie, takže riziko pre zákazníka je pomerne veľké. Pokiaľ je však pravdou, že "sieť znamená budúcnosť", potom je asi múdrejšie investovať do Intranetu. Porovnanie platforiem (čo má význam z hľadiska napr. úvah o využití doterajších investícií do podnikových sietí) je v tab. 1. Zaujímavá je i otázka replikácií. U Lotus Notes sa jedná o kľúčovú funkciu, umožňujúcu mobilným užívateľom replikovať dáta, ktoré potrebujú do svojich mobilných počítačov a potom ich používať mimo svojej kancelárie. Replikácia zabezpečuje tiež, že potrebné dáta, sú na najbližšom serveri. Na druhej strane však replikačný proces je pomerne ťažko riadiť, keď sa jedná o mnoho serverov. Intranet na druhej strane však replikáciu nepotrebuje. Je to jedna sieť, takže dáta môžu byť ponechané na zdrojovom serveri. Ak sú pomalé, prípadne ich prenos by vyšiel príliš draho, je možný mirroring serverov v sieti. Porovnie typov dostupných dát:Intranet podporuje množstvo rozličných typov dát, aby sa vytvoril bohatý dokument. Obvykle sa požaduje nejaý plugin alebo add-in pre podporu toho ktorého dátového typu. Spomeňme si na VRML, shockwave, realaudion, word viewer, acrobat. Taktiež treba počítať so softvérom opierajúcim sa o DirectX a ActiveX od Microsoftu, ktorý umožní používať www stránku ako OLE kontajner. WWW v súčasnosti podporuje tabuľky, fonty a grafiku. Note na druhej strane možno považovať za OLE kontajner pod Windows, a podporuje i iné štandardy na iných platformách. Je možné začleniť akékoľvek dáta do systému do notesovského dokumentu. Lotus Notes V4 je tiež OLE serverom. Čo sa týka multimédií, Notes môžu ukladať akékoľvek multimediálne formuláre s použitím OLE. Natívne podporuje zvuk a grafiku. Je možné pirdať i video a obrazy, ak je to potrebné -- ale za nemalú cenu. Intrane podporuje širokú paletu multimédií prostredníctvom bezplatných prídavkov.Zvuk, video, animácie atď. sú dostupné akonáhle je plugin downloadovaný a inštalovaný. Multiužívateľské publikovanie : v Intranete sa jedná o jednoužívateľské vytváranie HTML kódu. Časy sa však menia, publikovanie HTML sa ponúkané ako prídavok alebo štandardná funkcia kancelárskych aplikácií. Lotus Notes umožňujú viacerým užívateľom pristupovať k databáze a publikovať dokumentáciu. S použitím InterNotes Web Publisheru môžu Notes konvertovať tieto updaty do updatovaných www stránok. Toto je základný dôvod, prečo sa dá dívať na Notes ako na najlepší riadiaci systém pre WWW site. V otázkach databázovej integrácie, Lotus Notesový prístup ku databázam prebieha s použitím Datalens alebo ODBC (Windows). Je možné tiež využiť LotusScript 3.0. Je možné vytvárať agenty na synchronizáciu notesovských aplikácií s inými databázami. Čo sa týka Intranetu, väčšina WWW serverov podporuje nejakú formu databázovej konektivity prostredníctvom ODBC alebo inou formou. Je možný prístup k databáze s použitím CGI programu a s použitím formulárov na zachytenie uživeteľských požiadaviek na vyhľadávanie. Veľmi dôležité je porovnanie bezpečnosti. Intranet používa protokoly a SSL 2.0 na bezpečnú komunikáciu od klienta k WWW serveru. Lotus Notes používa ERSA štandart pre šifrovanie po svojej sietí a vo svojich aplikáciách. Používa upravenú verziu RSA pre medzinárodných užívateľov. Autentikácia v Lotus Notes umožňuje podpisova dokumenty s použitím ich vlastných užívateľských ID. Toto môže byť atutentikované s použitím serverových RSA kÂúčov. Užívatelia v Intranete môžu získať certifikáty z VeriSign na podpisovanie a autentikáciu dokumentov. V otázke podporovanie obchodovania, pri Intranetoch existujú rôzne www servery na podporu obchodovanie na Internete. Používajú SSL na ochranu dát, v súčasnosti sa Netscape, Microsoft, Visa a masterCard pokúšajú vytvoriť nasledovný stupeň komerčných serverov. Lotus Notes nepodporujú bezpčný model pre medzipodnikové komunikácie ale si vyžadujú vývoj špeciálnej aplikácie. Lotus sa stará o to vytváranie komerčných balíkov, beržiacich na Notes a pre komerčné transakcie sa snaží intergrovať notes s Internetom. Workflow patrí v súčasnosti medzi kľúčové silné stránky Lotus Notes. Notes boli pôvodne navrhnuté pre workflowové a worgroupové apolikácie. Tieto aplikácie využívajú vstavaný messagingový engine v Notesoch na smerovanie dokumentov z jedného miesta v procesa na iné. Notesy tiež oddeľkujú dáta od formy, takže informácie sa môže pohybovať z jedného miesta na druhé a tam mať inú formu. Lotus podporuje ako pull tak i push modely workflovu. V Intranete workflowové aplikácie musiabyť vyvinuté s použitím CGI skriptov. WWW podporuje mail pre posielanie správ, formuláre pre dátový vstup a CGI pre vývoj zákazníckej aplikácie. Za zmienku stojí, že Netscape kúpil Collabru (známa svojím workflowovým produktom Collabra Share) a plánuje integrovať workflowové funkcie do budúceho Netscapového Navigátora. Intranetová technológia v súčasnoti nepodporuje spoluprácu na vytváraní obsahu dokumentu a jeho riadení. Zahrnutie softvéru od Collabry do Netscapu však môže tento handicap vyrovnať. Naopak, takáto spolupráca patrí tiež medzi dôležité výhody Notesov. Pri šírení informácií, sú Notes dobré, pokiaľ sa jedná o manuály a oznámenia, Intranet však boduje tým, že pre použítí WWW môže rozšíriť informáciu medzi podstatne väčší okruh poslucháčo.
Stručne zhrnuté, dobre navrhnutý Intranet nepotrebuje toľko pozornosti a podpory ako veľké groupwarové nasadenia na druhej strane však u groupwaru je (zatiaľ) väčšia istota i bezpečnosť. Lotus a do istej miery i Microsoft pokračujú v implementácii groupwarových riešení, avšak je jasne badateľná jednoznačná snaha ich úzko integrovať a zabezpečiť interoperabilitu s intranetovými technológiami.
Podnikové informačné systémy vs. Intranet Podnikové informačné systémy sú v súčasnosti založené na klient/serverovej architektúre, a -- samozrejme -- nedá sa predpokladať rýchly prechod k intranetovým architektúram. Pri výhodách, ktoré intranetová architektúra poskytuje sa však nedá predpokladať ani opak, a tak sa dá očakávať postupná evolúcia týchto systémov, začínajúca sa riešením pripojenia k Internetu. Medzi dva najvýznamnejšie podnikové informačné systémy patria R/3 od firmy SAP a BAAN od rovnomennej firmy. SAP patrí medzi spoločnosti, ktoé si medzi prvými uvedomujú význam internetových/intranetových technológií. Dôkazom môžu byť internetové prvky v najnovšej verzii známeho aplikačného systému R/3, ktorý umožňuje internetovú komunikááciu so zákazníkmi a partnermi. Intranet je podľa SAP firemné komunikačné a riadiace médium, ktoré sa vyznačuje jednoduchým ovládaním, pružnosťou a cenovou dostupnosťou. Do vnútropodnikového intranetu je možné zahrnúť napr.: -- servisné záležitosti -- schvaľovanie projektov -- kto je kto -- "ad hoc" reportovanie -- smerovanie aktivít Tým, že sa jedná vlastne o vnútropodnikový Internet, je možné využívať všetky prvky, ktoré v tomto smere obsahuje systém R/3. Medzi najdôležitejšie patria: -- Rýchla adaptácia Internetu a Internetu na systém. Verzia 3.1 umožňuje svojim zákazníkom aplikovať intranetové riešenia bez toho, aby museli investične zasahovať do existujúceho systému R/3. -- Rozšírenie obchodných procesov nad rámec podniku. Intranet/Internet neslúžia len k prostej výmene informácií, ale tiež k vykonávaniu kompletných obchodných transakcií, ako sú napr. riadenie dodávateľského reťazca, ktoré siaha ďaleko za "hranice" podniku. -- Otvorenosť. Spoločnosti môžu -- vďaka rozhraniam BAPI -- do svojho systému R/3 3.1 ľahko integrovať aplikácie alebo komponenty, ktoré používajú internetové a intranetové technológie, ako je napr. Java. -- Nízke náklady na vlastníctvo. Najnovšia verzia R/3, ktorá plne umožňuje vytváranie Java aplikácií, vyžaduje v klientskej časti nulovú administratívu a v súčasnej dobe podporuje nové platformy NetPC a Network Computer. Podniky tak ušetria čas a výdaje spojené s menej náročnou údržbou desktopov a sietí. -- Intranetové riešenia na všetky účely. Systém R/3 3.1 poskytuje komplexné intrnetové možnosti: zasielanie elektronickej pošty, archiváciu dokumentov, spracovanie formulárov, plánovanie, publikovanie na systémoch bulletin board apod. Najnovšou aktivitou SAP v oblasti Intranetu je uvedenie SAP Business Workflow na podnikovej úrovni, ktoré bolo ohlásené na tohoročnom CEBITe. SAP Business Workflow ponúka v rámci najnovšej verzie R/3 jednoduchý, pružný a štandardný užívateľský spôsob prístpu k obchodným procesom a ich využívaniu 24 denne a dosažiteľných z Intranetu alebo z Internetu z ktoréhokoľvek miesta na zemeguli. Na nové možnosti, poskytované internetovými technológiami reaguje i dodávateľ v súčasnosti druhého najvýznamnejšieho podnikového informačného systému, BAAN (obr. 5,6). Celopodnikový informačný systém BAAN poskytuje funkčnosť a bohatstvo informácií, ktoré si zákazníci prajú mať dostupné pomocou Internetu alebo interných Intranetov. Aplikácie systému BAAN umožňujú napojenie na internetovské prehliadače. BAAN vyvinul internetovské aplikácie, ktoré demonštrujú schopnosť napojenia produktu BAAN na ainternet s cieľom poskytnúť požadované informácie. Jedná sa o aplikácie, ktoré boli verejne demonštrované už v roku 1996 a ktoré preukazujú životaschopnosť tejto technológie. Internetovské aplikácie sú umiestnené na stránkach WWW serveru vo formáte HTML. Užívatelia sa ľahko pohybujú po týchto stránkach a používajú aplety Javy pre získavanie informácií a ich aktualizáície v aplikačných moduloch systému BAAN. Napr. servisnú techniku použije internetový prehliadač, aby získal informáciu o potrebných náhradných dieloch. Počítačové siete tvoria chrbticu internetovského prostredia. Základnými komponentami internetových aplikácií BAANu sú stránky HTML obsahujúce aplety Javy, webový prehliadačš s Javou, server HTTP a aplikácie produktu BAAN. HTTP server a prehliadače poskytujú obecnú webovú funkčnosť a fungujú ako prostriedky pre umžnenie cieľov tohto projektu. Aplety Javy poskytujú potrebnú integráciu s aplikáciami systému BAAN. Ide v prevom rade o umožnenie čítania a zápisu informácií a údajov v databázach systému. Aplety umietnené na stránkach HTML obsahujú dopÂňajúce textové a grafické komponenty. Internetové aplikácie sú jednou z komponent v celom systéme prostriedkov a aplikácií. Slúžia prostredníctvom prehliadača ako prístupové body k aplikáciáám systému BAAN a k jeho dátam. Internetovské aplikácie sú napísané v Jave. Prístup k dátam systému BAAN je zabezpečený pomocou jeho vlastných komponent BDLL (BAAN Dynamic Linked Libraries). Týmto spôsobom je užívateľ napr. schopný cez Internet objednať v systséme BAAN náhradné diely. Sprostredkovaním cez webovú stránku sa vyhľadá požadovaná súčiastka (v tomto konkrétno príklade sa v systéme BAAN spustí komponenta nazývaná part Master). Potom sa prevedie objednávková transakcia s pomocou stránky HTML. Tým sa stane objednávka bežnou súčasťou systému BAAN a je predmetom ďalšieho štandardného spracovania. Významné rozšírenie možností systému BAAN možno očakávať v súvislosti s plným rozvinutí objektovej technológie založenej na architektúre CORBA. Distribovanosť jednotlivých komponent, ich asynchrónna komunikácia a transparentnosť prostriedkov umožní integráciu systému BAAN s inými aplikáciami. I vlastné moduly systému BAAN (objekty) budú využívať komunikqčné funkcie umožnené implementáciuou architektry CORBA, ktorá sa stane súčasťou middlewarovej vrstvy produktu. Táto nová technológia je ohlásená pre systém BAAN V, ktorého uvoľnenie je plánované na koniec roku 1997.
Ako začať s Intranetom? Intranetové aplikácie sú extrémne škálovateľné -- a preto možno začať z úplne "skromných pomerov", a postupne tento začiatočný "ostrovček" rozširovať. To je práve tá veľká výhoda Intranetu: nie sú potrebné veľké počiatočné investície. Keď to povieme trochu presnejšie, je potrebné začať intranetovým pilotným projektom -- na publikovanie limitovaného objemu obsahu na jednej platforme a sledovať, "čo to prinesie". Ak sa pilotná aplikácia osvedčila -- na intranetový server môžu byť prenesené ďalšie veci. Prvým krokom budovania Intranetu je identifikácia pravdepodobných oblastí pre zavedenie. Krátky prieskum toku (papierových) dokumentov v organizácii môžu pomôcť identifikovať najvhodnejších kandidátov, či už to bude nejaká podniková výveska, osobné oddelenie alebo niektorá podniková príručka, niektoré obchodné čísla, údaje o konkurencii apod. Pri vyšších ambíciách je možno preštudovať informačné potreby a vytvoriť stratégiu toku informácií, a nie pokúšať sa len kopírovať pohyb doterajších papierových dokumentov. Druhým krokom je identifikácia autora, toho kto vytvára ten ktorý obsah dokumentu, osobu, ktorá je v skutočnosti zodpovedná za informáciu a za to, že sa táto informácia dostáva na papier. Kde sa v súčasnosti nachádza príslušná informácia? Nachádza sa v dokumentov vytvorených MS Wordom či iným editorom, je vo forme spreadsheetu, v notesovskej, oraclovskej či inej databázze? Môže byť táto osoba zodpovedná i pre vytváranie tohto dokumentu v HTML formáte. Ďaľšou analýzou je potrebné zistiť ostatných autorov podobnej informácie, pretože najpravdepodobnejšie bude, že na dokumente spolupracuje viacero osôb. Individuálni vlastníci obsahu, pravdepodobne línioví manažéri a individuálni prispievatelia ukladajú svoje dokumenty priamo do HTML alebo ich nechávajú v pôvodnom formáte a postupujú ich skupinovému asistentovi, ktorý ich potom skonvertuje. Hypertextové linky, obsah a indexy sa automaticky vytvárajú pri vytváraní HTML, takže asistent potrebuje iba uložiť obsah na webový server zo svojho osobného počítača. Inou možnosťou je postúpiť vytvorený obsah administrátorovi informačného systému, ktorý ho zaradí medzi ostatné podnikové aplikácie .
Ako už bolo spomenuté, obvykle sa pilotný projekt týka obsahu, ktorý bol dosiaľ prenášaný na papieri. Z hľadiska výberu pilotného projektu je dôležité, aby bolo vybrané také spracovanie, ktoré môže byť ako sledovateľné tak i merateľné. Tiež môže byť výhodné vedieť merať náklady na prechod k novej stratégie distribúcie informácie. Napr. firma môže priamo merať náklady na kopírovanie a distribúciu kópií niektorej príručky. Keď sa tento tradičný proces prenesie na Intranet,zniženie priamych nákladov sa môže porovnať sa nákladmi na spracovanie na intranetovom serveri a ľahko oddôvodniť. Na druhej strane však náklady na publikovanie neformálnych informácií, ako sú rôzne memá či matice porovnania konkurenčných produktov nemusia byť priamo merateľné. V takýchto prípadoch prechod od tradičnej "papierovej" informácie nemusí byť priamo merateľný. V týchto prípadoch je dôležité zamerať pozornosť na hodnotu rozšíreného prístupu k informácii, ako jej existencia tam a vtedy keď bola potrebná pomohla napr. získať nového zákazníka. Akonáhle je hodnota Intranetového riešeia pomocou takéhoto pilotného riešenia zrejmá, môže potom rýchlo expandovať na iné oddelenia a funkcie. Môže potom časom zahrnúť i prístup k iným doterajším zdrojom informácií, napr. databázam o zákazníkoch. Obvykle sú Intranety vybudované okolo podpory oddelení podniku -- predaj/marketing, osobné oddelenie, finančné, apod. Je celkom rozumnou politikou delegovať zodpovednosť ako za vytvorenie obsahu na intranetovom serveri tak i za jeho updatovnie priamo na príslušné oddelenie. Takto sa zrýchli publikovanie informácie a užívatelia informácie ju majú k dispozícii tiež rýchlejšie.
Podľa prieskumov Forrester Research ktorá interwievovala 50 spomedzi 500 najvýznamnejších firiem, a zistila, že 2/3 majú alebo uvažujú s intranetovými aplikáciami. Tieto firmy označili Intranet ako výkonný mechanizmus na sprístupnenie informácie (obr. 2). Iný prejav lavínovite narastajúceho významu Intranetu je, podľa prieskumov Inetrnational Data Corporation už v roku 1995 väčšina predaných webových serverov bola určená pre Intranety (obr. 3). Pre budúcnosť IDC predpovedá, že v roku 2000 predané serverové licencie pre intranetové použitie budú v pomere k licenciám pre Internet v pomere 10:1! Teda, očakáva sa rýchly vývoj.
Protokoly používané v Internete
Základné internetové protokoly ktoré viedli k jeho úspechu sú TCP/IP, HTML, HTTP, SMTP a niektoré podporné štandardy, ako napr. Telnet, FTP, WinSock. TCP/IP Súbor otvorených sieťových protokolov, TCP/IP sú základnou technológiou, ktorá umožnila rast globálneho Internetu a dnes už i Intranetu. Tento protokol sa stal takým významným preto, lebo umožnuje, aby akékoľvek zariadenie komunikovalo s akýmkoÂvek iným zariadením, bez ohľadu na to, od akého výrobcu pochádza, alebo, akú má architektúru. Poskytuje robustnú sadu nástrojov a je aktívne rozvíjaný naďalej.
HTTP/HTML Protokol HTML definuje, ako sú texty, obrazy a zvuk prezentované koncovému užívateľovi. Protokol HTTP popisuje, ako sú vytvorené hypertextové dokumenty prenážané cez Internet. Tieto protokoly vlastne umožňujú vytvorenie obecného rozhrania dát publikovaných na webe pre koncových užívateľov. HTTP a jazyk pre definovanie dokumentov HTML poskytujtext, obrazy, zvuk
SMTP SMTP sa stal de facto štandardom pre elektronické odozdávanie zpráv. Elektronická pošta sa pomaly stáva základným nástrojom digitálneho veku, a e-maily rýchlo transformujú procesy prebiehajúce v podnikoch. Pôvodne bol SMTP navrhnutý pre jednoduché textové zprávy, ale postupne sa rozvíja do robustnej, podnikovo orientovanej technológie a s tým, ako e-mail smeruje k úzkej integráícii s browsermi sa dá predpokladať že SMTP sa stane obecným jazykom pre one-to-one transmisiu digitálnych objektov.
Intranet firmy Oracle Oracle je typický príklad firmy, pre ktorú má Intranet veľký význam: jedná sa o nadnárodnú spoločnosť, ktorá má zastúpenie v mnohých (približne 96) krajinách na celom svete, pohybuje sa v oblasti high-tech technológií, kde šírenie najnovších informácií na ktorékoľvek miesto na Zemi má životne dôležitý význam ako pre jej pracovníkov (približne 26 000 ľudí), tak i pre konkurencieschopnosť firmy ako celku. Firma začala budovať svoj Intranet pred približne 1 1/2 rokom. Postup bol prirodzený: spočiatku informácie, ktoré je možné šíriť na statických stránkach, neskôr využívanie dynamických stránok. Celý podnikový Intranet stojí na štyroch serveroch (v Austrálii, Anglicku, a na západe a východe USA) prepojených družicovými spojmi. Na tieto servery sú pripojené pobočkové servery (v závislosti na veľkosti pobočky jeden či viac serverov). Napr. pražská pobočka má jeden vlastný server, pripojený na londýnsky server pevnou linkou (64 kbit/s). Celkove sa jedná približne o 300-500 serverov na jednotlivých pobočkách. K Internetu je celá táto sieť pripojená na dvoch miestach (Londýn a západ USA) firewallmi, nazývanými "gatekeeper", ktoré zabezpečujú, že do samotného Intranetu je možný len autorizovaný prístup. Informácie, ktoré majú byť verejne dostupné sú umiestnené na dvoch serveroch, umiestnených za týmito firewallmi. Z hľadiska dostupných informácií je v súčasnosti Intranet zameraný na distribúciu vnútropodnikových informácií pre vlastných zamestnancov. Prístup k týmto informáciám je možný dvoma spôsobmi: a) hierarchickým b) prostredníctvom Oracle Corporate Repository, čo je distribuovaná databáza (Oracle 7) s využitím replikácií, umožňujúca fulltextové prehľadávanie svojho obsahu. Hierarchický prístup je rovnaký, ako poznáme z Internetu, teda je definovaná nejaký klasifikačný strom informácií, a ku konkrétnej informácii sa dostaneme postupným "vnáraním" sa v tomto strome. Takýmto spôsobom sa napr. pracovníci marketingu môžu dostať k najaktuálnejším informáciám o tom ktorom produkte, pričom doplňovanie týchto informácií majú na starosti priamo vývojové útvary firmy. Uschovávanie dokumentov v Oracle Corporate Repository je ďalším stupňom ukladania dokumentov, pretože dokumenty už nie sú ukladané jednotlivo (s rastom počtu dokumentov sa tento spôsob stáva veľmi rýchlo nepoužiteľným) ale v databáze, so všetkými výhodami takéhoto uloženia (najmä čo sa týka bezpečnosti). V Intranete firmy Oracle sú takto uložené všetky, teda i minulé dokumenty, a je ich možno vyhľadať fulltextovým vyhľadávaním. V skutočnosti je možno povedať, že Intranet je v tejto firme "dotiahnutý" až po súčasnú úroveň, ktorú internetová technológia umožňuje. To znamená, že súčasťou Intranetu nie sú v súčasnosti transakčné spracovania (napr. účtovníctvo), resp. sú jeho súčasťou len čiastočne: výstupné rôležitý pre evolúciu Extranetu. Na prežitie a prosperitu v novej informačnej ekonomikw sa organizácia musí profilovať ako high-tech podnik, agresívne sa vývíjajúci "znalostný podnik" (podrobnejšie o tomto modeli podniku píšeme vo vloženom texte), ktorý je konkurencieschopný i v medzinárodnom meradle. Pre takýto podnik -- bez ohľadu na to, či to je výrobca niečoho, štátna agentúra, banka -- musí byť jeho základnou kvalifikáciou, základnou silou, ktorá ho drží v "biznise" -- znalostné inžinierstvo. Znalostným inžinierstvom sa tu rozumie: -- zber dát od dodávateľov, zákazníkov a iných kľúčových zdrojov (štát, obchodná komunita, vedecké kruhy) -- pridanie hodnoty vytvorením informácie (t.j. novej znalosti), často v spolupráci so strategickými partnermi; a nakoniec -- šírenie (či predaj) "produktu s pridanou hodnotou" odberateľom.
Skutočne, pre znalostný podnik sa peniaze stávajú len ďalšou online komoditou, cenným tokom bitom, ktoré je treba spracovať rovnakým spôsobom, ako čokoľvek iné. Extranet ako životne dôležitý nástroj podporuje každú z týchto základných funkcií. Musí to robiť efektívne a ekonomicky, s využitím i iných konceptov a nástrojov. Každý tradičný podnik v starej ekonomike bol dobre definovanou a jasne ohraničenou entitou. Jeho informačná infraštruktúra obvykle zahŕňa vstup, spracovanie a výstup, ako tri základné prvky. V novej ekonomike, globálne konkurenčné tlaky si vynucujú veľmi krátke vývojové cykly produktu/služby. Práve tak, riziko spojené so zle odhadnutými potrebami zákazníkov a schopnosťami či možnosťami partnerov je veľmi vysoké. Preto, Extranetom podporovaná globálna informačná infraštruktúra znalostného podniku musí tiež zahŕňať jeho klientov, dodávateľov a partnerov. Podpora efektívneho spätnoväzobného mechanizmu na udržiavania kvality služieb musí automaticky sledovať zmeny v okolí a v preferenciách zákazníkov a v prioritách. V ekonomike, postavenej na znalostiach nemôže byť žiadna organizačná štruktúra vytvorená raz a navždy. Výstup znalostného podniku musí byť unikátne umiestnený n amedzinárodnom trhu, a tak uspokojovať individuálne potreby svojich zákazníkov. Jeho predajné cykly musia byť krátke, ale produktívne. Zavedenie spätnoväzobného systému je podstatné pre dlhodobú evolúciu a prosperitu služby. Naviac, každý podnik má bdelo chrániť svoje kompetitívne informácie a je často nútený utajiť pivátne dáta pred svojim zákazníkmi a partnermi. Znalostný podnik teda musí nejak rozriešiť protirečenie medzi -- neustálym zdieľaním dát so svojimi existujúcimi a potenciálnymi zákazníki, partnermi a dodávateľmi týkajúcich sa nových produktov -- zbieraním informácií o ich možnostiach, potrebách a preferenciách; zatiaľčo -- musí chrániť svoje životne dôležité individuálne a podnikové dáta od konkurencie a zvedavých internetových divákov.
Firewall
Spomedzi technických komponent potrebných pre Intranet možno považovať firewall za najmenej známy, preto sa pri tejto zložke pristavíme podrobnejšie. Firewall je systém alebo skupina systémov, ktorá uvádza do platnosti bezpečnostné pravidlá pri prepojení medzi sieťami. Firewall je možné si predstaviť ako "pohraničnú kontrolu" medzi dvoma sieťami (Intranetom a Internetom). Celá "doprava" je na hranici pozastavená, prekontrolovaná z hľadisk toho, či prevádzka na hranici spÂňa zadané bezpečnostné pravidlá. Na firewall sa možno dívať ako na pár mechanizmov: jeden, ktorý slúži na blokovanie prevádzky a na druhý, ktorý slúžži na povolenie prevádzky.
Prečo je potrebný firewall? Internet zaznamenáva obrovský náras užívateľov. Žiaľ, ako každé iné spoločnestvo, i toto obsahuje istý počet indivíduí typu sprayerov, vylamovačov schránok či vandalov. Úlohou firewallu je zabrániť týmto indivíduám prístup do podnikovej siete. Možnosti prieniku do počítačového systému sa stále zväčšujú, sú odhaľované ďalšie a ďalšie chyby v bežne používanom programovom vybavení, ktoré umožňujú komukoľvek sa zmocniť podnikových dát. pripomeňme problémy s programom sendmail, tkorý používa temer každý počítač, pripojený do Internetu. Chyba v staršej verzii programu umožňovala komukoľvek z internetu pracovať na podnikovom počítači s najvyššími právomocami. K dispoícii sú i stále dokonalejšie nástroje pre prieskum a odhalenie slabých miest počítačov pripojených do Internetu. Takéto programové balíky v nesprávnych rukách môžu často prispieť k ľahšiemu prieniku. Okrem zničenia dát sa dá útok previesť omnoho rafinovanejšie: cieľom útoku nemusí byť likvidácia dát, ale naopak ich získanie alebo modifikácia, napr. prečítanie alebo zmena súboru na disku alebo získanie hesla oprávneného pracovníka práve v dobe, keď sa ním preukazuje. Niektoré systémy firewall dovoľujú iba e-mailovú prevádzku a tým chránia vnútornú sieť pred akýmkoľvek útokom s výnikou útoku preti e-mailovému systému. Iné systémy nie sú tak striktné a blokujú iba ľahko zneužiteľné služby. Obecne, firewall je koncipovaný tak, aby uchránil seba i celú internú sieť proti neautorizovanej interaktívnej prácI: Tak dokáže firewall obísť i chyby v impoementácii niektorých programov, alebo zmariť snahy zistiť heslo s využitím crackovacích programov a slovníku hesiel. Nakoniec, firewall môže pôôsobiť ako druh "vyslanca" na Internet. Mnohé podniky použiívajú svoje firewallové systémy ako miesto na umiestnenie verejných informácií o podnikových produktoch a službách, filov na downloadovanie apod. Niektoré z týchto systémov sa stali dôležitou súčasťou internetovej štruktúry (napr. whitehouse.gov, gatekeeper.dec.com).
Proti čomu firewall neochráni? Firewall nemôže ochrániť proti útokom, ktoré nejdú cez firewall. Mnohé firmy ktoré sa pripájajú na Internet sa obávajú proprietárnych únikov dát touto cestou; zabúdajú však, že magentické pásky môžu pyť použité temer rovnako efektívne na vynášanie dát. Mnohé organizácie, ktoré sa obávajú pripojenia do Internetu nemajú koherentnú politiku týkajúcu sa napr. modemov. Dá sa povedať, že firewall je účinný iba vtedy, ak je súčasťou ucelenej bezpečnostnej architektúry. No a nakoniec, firewally nechránia proti hlúposti a zradcom vo vnútrii podniku. Sú tu predsa ešte telefóny, faxové prístroje, floppy disky. Útočník sa môže dostať do podnikovej siete i tak že s pomocou zamestnanca firmy celkom obíde firewall. Žiaľ, firewally nemožno považovať za stopercentnú ochranu ani proti vírusom. Je priveľa spôsobovv ako zakódovať binárne súbory pre prenos cez siete a priveÂa rozličných architektúr a vírusov, aby ich bolo možné podchytiť. Vo všeobecnosti, firewall nemôže chrániť proti dátami riadeným útokom, t.j. útokom, pri ktorých je niečo mailované alebo kopírované na interný host a tam potom vykonaný.
Typy firewallov Môžeme rozlišovať dva základné typy firewallov, pričom sa dá predpokladať, že budúcnosť leží niekde medzi oboma typmi. Network level firerwall kontroluje pre každý IP paket zdrojovú, cieľovú adresu a číslo portu. obyčajný router možno považovať za najjednoduchší network level firewall, i keď nie je schopný rozhodovať na základe typu paketu. Moderné systémy tejto katefórie sú schopné zaistiť i informácie o stave práve vykonávanej komunikácie alebo obsahu niektorých paketov. Administrátor internej siete definuje skupinu IP adries, z ktorých je prevádzka povolená a skupinu IP adries, na ktoré je prevádzka povolená. network level firewall potom priamo prepúšťa komunikáciu, kde zdrojová IP adresa je obsiahnutá v jednej a cieľová adresa v druhej skupine. Application level firewall nepripúšťa žiadnu priamu prevádzku medzi sieťami ktoré prepája, naopak vedie záznamy o všetkej komunikácii ktorú kedykoľvek v minulosti sprostredkoval. Komnikáciu medzi sieťami zaisťujú prosy servery, softvérové komponenty firewallu, ktoré "rozumejú" použitému aplikačnému protokolu. S využitím tohto prístupu možno teda definovať oprávneni omnoho podrobnejšie -- až na úroveň použitého protokolu (napr. FTP proxy server možno nakonfigurovať tak, aby umožňoval FTP prenos do internej siete a zároveň neumožnil FTP prenos z internej siete). Application level firewaall sa často používa ako "address translator". Vzhľadom k tomu, že sa jedná o systémy, kde paket vstupuje "jednými dverami" a vystupuje druhými, je tu možnosť použitia "vnútorných! IP adries, ktoré sa na vonkajšej sieti nikdy neprejaví, firewall zaistí ich premapovanie do "externej" IP adresy. Toto zabráni komukoľvek z Internetu dozvedieť sa z použitých IP adries (alebo mien počítačov) niečo viac o veľkosti alebo štruktúre internej siete. Firewall tejto kategórie je náročnejší na výkon systému, administrátorom však poskytuje omnoho detailnejšie informácie o prevádzke medzi sieťami, ktorý prostredníctvom svojich proxy serverov sprostredkoval. Umožňujú omnoho podrobnejšie špecifikovať práva pre užívateľa vnútornej i vonkajšej siete.
Čo je a čo nie je Intranet
Čím je Intranet je technológia umožňujúca vašej organizácii sa definovať ako celistivá entita, skupina, rodina, kde každý pozná svoju rolu a každý spolupracuje na zlepšení a zdraví organizácie.
Toto sa dosahuje identifikáciou a komunikáciou poslaní, cieľov, procesov, vzťahov, interakcií, infraštruktúry, projektov, rozvrhov, rozpočtov a kultúry on-line, jednotným rozhraním, ktoré všetci používajú.
Intranety neznamenajú dať dohromady technológiu a softvér. To je tá ľahšia časť, dokonca je pravdepodobné, že všetky potrebné komponenty už vo svojej organizácii máte. Efektívne budovanie Intranetu je podobné budovaniu individuálnej inteligencie. Vyžaduje si to učenie, aplikovanie učenia na praktické vytváranie rozzhodnutí, pôsobenie na inteligenciu pomocou pevných a jasných úloh a zodpovedností, modifikácia učenia pre zvýšenie výkonnosti v budúcnosti a zabezpečenie, že toto bude komunikované vždy a všetkým.
Spoločným bodom kontaktu. Intranet je záležitosťou WAN/LAN, klient/Serveru, UNIXu, Applu a všetkého ostatného čo už používate vo svojej organizácii k práci, na zvýšenie výkonnosti, na komunikáciu s iným. Problémom však je, že hardvér, softvér a komunikačné systémy boli proprietárne. Nemôžete mať internú komunikáciu vščtkých dát a informácií bez teamu programátorov a nového softvéru pre každý ďalší krok. S Intranetom máte prístup ku všetkému: informáciám, aplikáciám, dátam, znalosti, procesom atď. pomocou toho istého prehliadača. Už žiadne konverzie medzi formátmi, čakanie na programátorov na kódovanie, alebo na teamy konzultantov predierajúcich sa cez procesy. Intranet spája ľudí spolu s internetovou technológiou, s použitím webových serverov, prehliadačov a dátových skladov jednotným a ľahko osvojiteľným spôsobom.
Organizačným ohniskom. Intranet je vašou príležitosťou definovať vašu organizáciu a zobraziť túto definíciu tak, aby ju každý videl. Keď každý vie, o čo firme ide, aká je strategická vízia, ktoré sú riadiace pricípy firmy, kto sú klienti a partneri, potum sa môže omnoho jasnejšie sústrediť na svoj vlastný prínos organizácii. Jasná, jednoduchá webová stránka reprezentujúca hodnoty spoločnosti je vlastne úspechom firmy. Použite Web ako informačný, komunikačný nástroj a nástroj projektového riadenia v organizácii.
Čim nie je
Nie je Internetom. Intranet vôbec nemusí byť pripojený na Internet. Napriek tomu je však posielanie mailov a iných informácií cez Internet k partnerom a zákazníkom želateľná vec, takže spojenie na Internet je výhodná, nie však nevyhnutná vec. Intranety používajú Internet a webové technológie, avšak vaša informácia je bezpečným spôsobom riadená vnútri vašej organizácie. Bezpečnostné hľadiská sú veľmi dôležité. Intranet je od Internetu odlíšený infraštruktúrou, tzn. aké sú vaše pravidlá pre používanie technológie? Ako zavádzate Intranet do vášho oddelenia, kto vytvára obsah stránok? Existujú knižnice grafiky, log, schválených textov a iné navigačné a designové vlastnosti pre každú stánku? Intranet je viac než niečo na podporu marketingu a zákazníka -- je to váš vnútorný komunikačný mechanizmus.
Nie je LAN/WAN. Napriek tomu, že používa tie isté spojenia, vaše LAN/WAN siete závisia od aplikácií pochádzajúcich od vašich dodávateľov (HP, IBM, SUN, Apple, Novell...). Tieto hardvérové a sieťové spoločnosti poskytujú výborné riešenia pre vaše informačné potreby ale nie je to Intranet. S Intranetovým výpočtovým modelom sa vôbec nebudete musieť spoliehať na tento proprietárny softvér.
Nie je to e-mailový program. Intranet nie je iba e-mailový program. V skutočnosti ide za e-mail. Podnikový web poskytuje spoľahlivé aplikácie s mnohými funkciami ktoré zdieľajú päť základných, o štandardy sa opierajúcich služieb: adresáre, e-mail, súbory, tlač a riadenie siete.
Nie je to len hardvér a softvér (servery a brosery). Intranet nie je ťažké vybudovať. Spojenia sú rovnaké ako v každom operačnom systéme. Servery nie sú viac, ako počítače. Softvér nie je viac, než univerzálny grafický interfejs. hoci existujú Netscape, Microsoft Internet Explorer a iné prehliadačče, majú v podstate rovnaké funkcie. Ukazujú webové stránky,, webové formuláre a webové aplikácie. Intranet používa tieto technológie na spojenie ľudského spracovania informácií s ľudskou výkonnosťou.
Nie je to groupware. Groupwareové produkty poskytujú mnoho funkcií, ktoré napomáhajú spolupráci. Groupware však nie je plne interoperabilný. Vyžaduje si špecifický hardvér, operačný systém a sieťovú konfiguráciu. je drahý a nie vždy jednoducho škálovateľný. Až donedávna, nebol groupware kompatibilný s inými sieťovými systémami, ani s Intranetom. Má doposiaľ tendenciu uzavrieť sa do svojich vlastných apliácií. Groupware je zraniteľný voči zmenám na trhu, a v konečnom dôsledku je proprietárny. pochádza od jednej firmy, ktorej expretnosť je zakotvená v jej vlastnom ponímaní softvérového vývoja a potrieb klienta. Na rozdiel od groupwaru je Intranet lacný a nezávilý od akejkoľvek vývojárskej organizácie. (Podľa knihy R. J. Hinrichsa: Intranets: What's The Bottom Line?) (iko)
| <<< | CW o Internetu | COMPUTERWORLD | IDG CZ homepage | |