+ | skvelá hudba |
+/- | veľmi jednoduchý, ale rýchly engine |
Pentium-200MMX 32MB-RAM | 320 x 200 sekavo |
Pentium-200MMX 32MB RAM Voodoo1-4MB | 640 x 480 plynulo |
Typ: | recenzia |
Autor: | mike |
Názov: | Rainbow Six |
V prvom čísle MACHERa Juro recenzoval demo na hru Tom Clancy's Rainbow Six. Hra sa mu nesmierne páčila a tak sme sa odvtedy svorne vypytovali, zháňali, hľadali, až sme dostali CD s Rainbow Sixom. Je to hra (pre tých, ktorí čistou náhodou namajú MACHERa 01) o živote špeciálnej elitnej protiteroristickej zásahovej jednotky Rainbow. O tom meskôr. Hra je videná buď z vlastného pohľadu, alebo z pohľadu tretej osoby, pričom veľký dôraz je v hre kladený na plánovanie misií. Tak, to by sme mali, okrem toho jeden obrázok tisíc slov a tak si ich z času na čas pozerajte. Ja viem, že každý pozerá hlavne obrázky. Ale k veci.
INŠTALÁCIA:
Tá vám zaberie okolo 350MB plná. Nie je to veľa, ale trvá to dosť dlho, pretože hra ma nekonečný počet malých súborov, v ktorých sú texty k misiám a tieto sa dlho kopírujú. Popri inštalácii vám behajú na pozadí upútavky na ďalšie hry z produkcie Red Storm, resp. Toma Clancyho pera. A vlastne kto je to ten Clancy? Túto otázku sa už bol býval pýtal Juro v čísle 1 a vtedy naozaj nevedel kto to je. Každý pozná niečo iné a ja som zhodou okolností TC poznal. Je to spisovateľ, ktorý sa vyznačuje hojným počtom bestsellerov z jeho pera. Pred pár mesiacmi som bol v jednom kníhkupectve a videl tam jednu jeho knihu čo mala okolo 1200 strán, takže čítanie na také dve lenivé popoludnia. Tom je známy najmä svojimi knihami s problematikou ponoriek, jeho najznámejšie dielo, The Hunt for the Red October bolo aj sfilmované a bol to vynikajúci film, pre mňa teda určite. Dokážete si teda predstaviť, čo som od tohto titulu očakával. Po strane scenára, pretože meno Tom Clancy neznamená, že to TC programoval, ale že písal scenár. To, či sa moje očakávania komplexného a dejovo silného príbehu naplnili, sa dozviete v pokročilejších fázach recenzie. Treba dodať, že zatiaľ som hru ešte nedohral, ale som asi tri misie od konca a obraz už mám zhruba urobený.
Inštalácia je vcelku bezbroblémová, hra nepožaduje kadejaké media playere (aj keď možno mám všetko nainštalované), ani sa mi nestalo, že by sa mi počas tých niekoľkých inštalácii niečo poblblo. Na CD sa nachádza aj AT%T WorldNet, MPlaynow a DirectX, keby akože niečo. Nanešťastie žiadne bonusy, aj keď by sa tam toho ešta vošlo asi 300MB! Ja viem, veľmi ma to nervovalo aj pri Tomb Raiderovi III, ale predsa len, 300MB? To by sa dalo zaplniť fotkami special forces, nejaké vecičky naviac, proste niečo na navodenie atmosféry. Nie, nie som za to, aby sa na CD s hrou namiesto hry dávali hlúpe multimédia, ale keď je hra už hotová a na CD by bolo iba voľné miesto, prečo nie? Zažranci do tématiky sa v multimédiách budú vyžívať - keby som ja dostal multimediálnu encyklopédiu Formuly 1, dlho by ste ma od nej odtrhávali. Aj vojenské záležitosti sú u mňa vítané, veď viete čo chcem povedať. CD by malo byť plné. Je to vždy lepšie.
Jedna z nepríjemností je Autorun. Teda nie že by bol zlý, je ale veľmi nepekný, nebojím sa povedať škaredý. Tlačidlá sú to najhoršie čo som v autorunoch videl - autorun Rainbow Sixu je konečne pádny dôvod schrastiť nejaký tweaker a autorun si vypnúť. A ešte niečo - v readme.txte je napísané, že prakticky Rainbow Six spustíte iba na Intel Pentiu. To len tak, keby ste náhodou uvažovali o kúpe.
INTRO A PRVÉ DOJMY:
Juch! Konečne ste hru nainštalovali a spustíte ju. Tak. Najprv príde dôverne známa znelka Red Stormu - aspoň pre tých, ktorí hrali demo a potom sa spustí intro, ktoré je dosť dlhou verziou toho videa z dema. Je vo formáte .smk a ako aj zvučka Red Stormu, má perfektnú hudbu. Samotné intro je zostrihané z výjavov z hry, resp. enginových animácii. Vysvetľuje prečo vznikla Rainbow Six a tak. V roku 1999 (to je teraz!) je medzinárodný terorizmus na veľkej nohe a tak sa vlády jednotlivých štátov dohodli sformovať supertajnú zásahovú jednotku tých najlepších z najlepších, ktorí by to teroristom mali pekne vytmaviť. Veliteľ tejto jednotky je ??? ???, skúsený ksicht, ktorý toho má za sebou veľa. Jeho skvadra je zložená medzinárodne, väčšinou chlapi, ale nájdu sa aj špecialistky na elektroniku a pozorovanie. Všetko to začína v Anglicku. Tvrdí chlapíci pozerali príliš veľa telky a tak si myslia, že keď namieria búchačku na pár zamestnancov belgického veľvyslanectva, roztrasená vláda im splní každé želanie. To nie je zrovna životodarná myšlienka a tak sa všetko začne. Postupne bude Rainbow dostávať ďalšie a ďalšie úlohy a odvíjať sa začne aj príbeh...
V súvislosti s introm ešte jedna vec: je ňou klávesa Esc, ktorá má v hre dosť temnú úlohu. Je tu na to, aby ukončila nejakú vec, ako v ostatných hrách. Ale povedzme logo Red Stormu. Keď vás už omrzí intro pozerať, je inštinktívnou vecou, že hneď ako sa spustí, stlačíte Esc, aby ste ho preskočili. Potom príde intro, tiež odescapovateľné. Lenže beda ak stlačíte Esc viac ako dvakrát - hra si myslí, že končíte a vyrazí vás do Windows. Krása. Najhoršie je to v menus. Ak intuitívne používate klávesu Esc na dostanie sa do predošlej obrazovky, tak ste vedľa. Esc znamená návrat do hlavného menu. Ak teda náhodou v jednom z menu pri vybavovaní svojich vojakov stlačite Esc, akože chcete ísť na predošlé menu a pribrať ešte jedného muža, hodí vás to do Main Menu. To by bolo omnoho menej infarktové, ak by ste potom nemuseli znova nahrávať celú misiu a prechádzať menus, ktoré sa takisto nahrávajú slimačím tempom - dokáže to zabrať aj minútu. A to všetko kvôli Esc.
Vcelku je ale intro trošku dosť za súčasným štandardom, uvidíte sami - vypĺznuté farby, zlý obraz, ktorý je síce akože z bezpečnostnej kamery, ale neverím tomu a prakticky všetko ostatné z toho robia záležitosť na pár zhliadnutí. Príliš od toho teda neočakávajte.
MENU:
Herné rozhranie výberových obrazoviek je celkom atmosferické. Kliká to takým pípnutím, navodí to celkom dobrú špiónsku atmosféru. Lenže to je iba malá ilúzia. Po chvíli prídete na to, že menu nie je zrovna dvakrát úžasné. Aby som to ale uviedol na správnu mieru, aj teraz ma menu nijako nenervuje, všetko je OK, keď som sa už naučil tie jeho zvláštne zákonitosti (o Esc už viete...). Len má niekoľko vecí, ktoré treba ozrejmiť. Hlavné menu je pekné a účelné. Credits, options, redefinovanie kláves, to všetko je kvalitne spravené, aj Load a Save. Lenže ak prejdete do iných zákutí menu, konkrétne herného, tam už je to horšie. Herné menu, to je vlastne akási centrála plánovania misií, dostanete tu brífing, môžete sa poprerabávať v archíve a vyzbrojovať vojakov. Tu nastupuje onen zvláštny systém. Hore je taký gombík, ktorý má dva smery - ním si listujete v obrazovkách menu. Všetko OK, ale ak to prešvihnete a dostanete sa príliš dozadu, ocitnete sa v Main Menu. Keďže do hernej obrazovky sa musí celá misia nahrať, bude to trvať, takže odporúčam tyčinku Snickers. Treba sa to naučiť ovládať.
V prvom menu máte brífing. Váš veliteľ vám slovom povie o čo kráča a neskôr tam budete mať aj viacerých poradcov. Z času na čas vám poradia užitočnými informáciami, ale nič, čo by priemerne zdatný hráč nevedel. Doporučujem to však všetko čítať, kvôli súvislostiam a lepšieho pocitu z hry. Podľa toho, akú obtiažnosť ste si navolili, budete musieť splniť jednu, alebo viac úloh. Všetky sú popísané a nestane sa vám, že by ste mali v úlohe nejasno.
Intel, to je ďalšia obrazovka. Tu sa vám zobrazujú informácie, ktoré ste počas nasadení nazbierali, ale máte tu aj archívne informácie, či fakty informatívneho charakteru, ako napríklad stručne popísanú históriu Európskej Únie. Takisto sú tu výňatky z médií a je krásne pozorovať ako je všetko zatĺkané, keď vystrieľate teroristov a zničíte dom, v novinách sa objaví článok, že mier medzi rozhádanými frakciami bol dosiahnutý mierovými rozhovormi a všetci sú radi, že sa to takto kultúrne skončilo. Najprv som nevedel prečo toľké tajnostkárstvo, ale veď Rainbow je predsa tajná organizácia. Aj tak ale nevim, prečo sa veliteľ tak bojí, že nás odhalia. Čo sa bojíme teroristov?
Na radu prichádzajú obrazovky s výberom členov tímu. Hra sa vás tu vždy vtieravo spýta, či by ste azda nechceli použiť jej defaultný plán, ktorý pripravila, no a príde vám jej ľúto, nechcete ju uraziť a zoberiete si jej plán. To funguje, ale neskôr sa na plány vyglbne a dáva vám len súpisku vojakov. Ďakujem, neprosím si. Takže si to musíte všetko pripraviť sami. Najskôr si vyberiete vojakov. Tu je dôležité, aký typ vojaka zobrať - na jednu misiu potrebujete prapadového ramasáka, na inú zase do tímu treba experta na bomby. Nevrím, že s týmto výberom budete mať problémy, ale dávajte si pozor - keď stratíte muža, nepribudne nový (noví členovia pribúdajú pomaly a aj tých je obmedzene veľa) a prechádzať všetko s chlapíkom v rezerve nie je nič moc. Ten totiž všetko pomalšie otvára a vôbec - je ľavý. Môžete si pozerať v akom zdravotnom stave sú, tých ranených necháte odpočinúť a tak dookola.
Ďalšie menu vás prenesie rovno do plánovacej časti. Teda ešte nie. Najprv musíte svojich tvrdých chlapcov poriadne vyzbrojiť. To zahrňuje samopaly (CAR-15 je úžasná), pištole s tlmičmi, bombové kufríčky, trhaviny, senzory, jednoducho všetko, čo taká elitná jednotka potrebuje. Síce si myslím, že tie by mali mať ešte viac hi-tech equipmentu, ale asi som pozeral príliš veľa agentských filmov - naozaj, keď prídete dnes do kina na nejaký hi-tech film, tak také veci, čo tam používajú, z toho sa mi točí hlava. Iste sú niektoré "hračičky" výmyslom, ale som schopný uveriť, že niektoré veci z toho existujú. V našej hre je taký heartbeat sensor, senzor tlkotu ľudského srdca. Ale späť k obrazovke. Keď si vašich vojekov nabalíte, môžete im začať liezť do života tým, že im naplánujete ako majú ísť.
Plánovanie misie sa odohráva na 3D mapke objektu, alebo terénu, do ktorého máte vojsť. Zo začiatku to vyzerá dosť neprehľadne, ale treba si pozorne prečítať, ktorý symbol čo znamená a potom to bude fajn (len tak okrajom - mne sa niektoré veci doteraz nepodarili zistiť). Hlavne waypointy si treba dobre naplánovať, sú tu aj takzvané kódy - alfa, beta.., ktoré slúžia na zosynchronizovanie útoku. Ak spustíte kód, všetky skupiny naraz urobia predpísanú akciu. V reáli to znamená, že so svojou skupinou obsadíte dolné dvere, počkáte, kým sa druhí usadia pri iných dverách a kódom alfa (super hláška "Code Alpha... Go!") všetci naraz vykonajú rozkazy - vy a druhá skupina hodíte do mistností oslepováky, zatiaľčo iní vtrhnú do dverí a posledná skupina medzičasom eskortuje rukojemníkov. Je to dobre prešpekulované a dá sa v tom aj relatívne dobre vyznať. Veľmi sympatické je otáčanie a zoomovanie objektu, ktoré to všetko sprehľadní.
Tímy si samozrejme musíte najprv vytvoriť - môžete mať maximálne štyri - red, blue, green a gold. Do každého sa vôjdu maximálne štyria. Aj ich zadelenie sa musí naplánovať, nezabúdajte však, že na niektoré misie namusíte vláčiť celú armádu, niekde stačia iba traja, inde dokonca jeden. Keď už máte všetko preplánované a zadelené, môžete sa vrhnúť na misiu. Stlačíte Execute a fičíme.
INTERFACE:
Hra sa štandardne začína pohľadom z vlastných očí spravidla pvého človeka červeného (prvého) tímu. Môžete si zmeniť pohľad aj na pohľad tretej osoby, ako Tomb Raider. Je to napodiv veľmi pekne spravené a ani ja som si nijeko extra nesťažoval. Hlavný pohľad je však stále ten vlastnými očami. Počas hry sa môžete "prepnúť" do iného tímu, resp. človeka, čo je dobré hlavne keď vás zastrelia.
Dolu pod výhľadom je okno s kontrolkami. Úplne vľavo je vynikajúca mapka, ktorá sa dá fantasticky zoomovať a úžasne pomáha. Okrem toho sú na nej vyznačené aj waypointy a tak máte úplnu kontrolu nad tým, kam idete. Je to, akoby sa na mapke odvíjal ten plán, ktorý ste si pripravili 3D pohľade. Vždy, keď prídete k jednému z vaších waypointov, tento zmizne. Ak prídete ale k waypointu, ktorý má prísť až neskôr, ten nezmizne a čiara, ktorá vás obyčajne vedie ako Ariadnina niť sa začne zapletať a prehľadne vás navedie tam, kem treba. Je to jedna z nejlepšie vypracovaných mapiek čo som kedy videl a aj tu platí pravidlo jednoduchosti a prehľadnosti. A trošku dobrých nápadov.
Ďalšie okienko je zbraňové. Máte tu údaje o tom, koľko nábojov je v zásobníku (RDS), koľko zásobníkov ešte máte (CLP). Pekné je, že je to znázornené aj graficky, takže AK sa pozeráte, nemalo by sa vám stať, že vám dôjdu náboje. Sympatická je možnosť vymieňať zásobníky, aj keď ste nevystrieľali všetky náboje - to sa hodí hlavne pri začiatku nejakej besnejšej akcie. Len to príliš nepreháňajte s tou striedmosťou, pretože nakoniec budete mať štyri zásobníky a v každom päť nábojov. Keď má potom dôjsť k nejakej tvrdšej akcii - prepadu, nebudete to mať vôbec veselé, striedať si zásobníky pri tuhšej akcii znamená prakticky okamžitú smrť, teroristi sú teroristi. Dole máte ešte váš kompletný arzenál, spoli so zbraňou, ktorú máte momentálne vybranú (tá je vysvietená). Okrem toho máte obrázok tej zbrane aj v najväčšom okne.
Druhú časť kontroliek otvára fotka momentálne vybraného člena skupiny a farba tímu. Pod ním je znázornené, v akom postavení práve je - hold (čaká), normal a engage (útočí). Okrem toho sú tu pulzy jednotlivých členov skupiny. Netreba zdôrazňovať, že najlepšia je zelená farba, keď máte žltú, ste ranení a keď sa objaví červená "flat line", tak ste už nie. Dá sa aj taká vec, že váš vojak je unavený. Všeličo sa stáva. Poslednú kontrolku tvorí zoznam tímov a ich status, napríklad čakajúci, útočiaci atď. tak máte úplný prehľad o tom, čo sa deje.
Ako možnosť si môžete nastaviť v hlavnej obrazovke zameriavač. Pre začiatok sa celkom hodí funkcia autoaim. Nie že by nejak ovplyvnila vašu postavu, ale triafate lepšie. To je jediný rozdiel. Zaujímavá je možnosť prepnúť sa na nočné videnie. Všetko zozelenie a vy vidíte lepšie v tme. Klasika.
HRANIE HRY:
Rainbow six sa hrá veľmi dobre. Na to, aby ste to všetko ale zvládli, doporučujem si najprv prečítať čo sa ako ováda, prípadne prispôsobiť si ovládanie vašemu štandardu. Funkciu Zoom si dajte niekde poruke, veľmi je výhodná. Ja som ju mal priamo na pravom tlačidle myši. Klávesu Action si dajte tiež blízko a nezabudnite ani na vymiňanie zásobníkov. To je kľúčová aktivita, pretože mŕtvy vojak toho veľa nenarobí. Zaujímavé je, že keď niekoho zabijete, tečie z neho krv. No ja viem, je to logické, ale tu krv tečie tak naozaj, robí sa mláčka. Túto nechutnosť si môžete ale aj vypnúť, takže moralisti nemajú čo namiatať. Podľa reality sa aj tu, v Rainbow Six zabíja prakticky výlučne strelou do hlavy, všetko iné je príliš pomalé a neisté. A vy potrebujete byť rýchli. Často sa stáva, že dosť rýchli nie ste, hlavne ak vám mapka nie vždy povie, čo je za dverami a zrazu len padnete a neviete čím. Na druhý pokus takisto zomriete a až neskôr nájdete toho sviniara, ktorý sa vám neukázal na mape. Tak, tak, mapka neodhalí všetko. Síce zistí väčšinu teroristov, ale sú tu aj prekvapenia, ktoré sa v takejto akcii vždy vyskytnú.
Často potrebujete nepozorovane umiestniť plošticu, zneškodniť bombu, či urrobiť niečo iné, než len zachraňovať rukojemníkov. Je to tak, v tejto hre sa neobmedzujete len na rukojemníkov, ale máte veľa rôznych akcií, pričom jedna misia skoro pri konci sa mi stala osudnou a nemôžem sa cez ňu dostať. Takže zábava postačí. Misiu si môžete naplánovať aj tak, že necháte druhých robiť "špinavú prácu" a vy dajme tomu "istíte únikovú bránu". Nefér. No a čo? O chvíľu sa vám to aj tak zunuje a budete chcieť viac. A nebude to fľaška Pepsi, ale účinný podiel na akcii.
Keď ste ľaví, nemusíte zúfať. Môžete si zájsť na tréning do výcvikového strediska a tam majú pripravenú kopu misií na to, aby sa aj z vás stal chladný stroj odovzdane poslúchajúci príkazy a vybavený rýchlosťou, zručnosťou a presnosťou. Tieto misie sú ale takého príliš dobrovoľného charakteru, nikto vás tam neženie, môžete si do omdletia skúšať vystrieľavať domy ako Cactus Bill na Divokom Západe, môžete vybúravať dvere, jednoducho hocičo, čo by ste museli v reáli pri neúspechu zaplatiť životom. Koncept je síce dobrý, ale mne to nevonia, je však dosť možné, že sa to bude páčiť iným.
Samotná misia trvá v podstate len niekoľko minút. Je vyvrcholením plánovania, tréningu a hlavne tímovej spolupráce. Musí prebehnúť bleskovo a bez chýb. Je síce možné dokončiť misiu aj so stratou člena tímu, ale dosť to bolí a keď stratíte experta na elektroniku, je to zle, pretože tých je málo. Na určité misie máte časový limit, iné musíte dokončiť hlavne ticho, klasická zápletka je, že teroristi buď zastrelia rukojemníkov, alebo vyhodia do vzduchu celú budovu (najlepšie vrtnú vežu), takže dramatizujúce momenty tu nechýbajú. Často si pripadáte ako v reáli a to aj preto, že proporcie človek-okolie sú spravené na jednotku. Keď som prvýkrát blúdil po vrtnej veži, bolo mi jasné, že je obrovská a to som stále bežal! Red Stormu sa podarilo spraviť proporcionálne realistické prostredie, podobne ako Unreal či Drakan. Som rád, že sa hry takto lepšia.
Často sa vám stane, že zrazu sa misia skončí a vy neviete prečo. Nuž, je to jednoduché. Nejaký iný člen inej skupiny to po... a teraz je všetko v kýbli (vo vedre po slovensky). Nezriedka ale treba doslova sherlockovský úsudok, aby ste zistili, že misia sa skončila preto, že vás jednak niekto zazrel a naviac ten niekto bol schovaný, takže je skoro nemožné zistiť kde sa skrýva, alebo kedy sa mu na jeho obchôdzke zachce zavítať do vašich končín. Niekedy treba riskovať (v zdravej miere), pretože je to ten ľahší spôsob. Samozrejme to neprežente, pretože človek nemôže mať šťastie stále. Okolo jednej stráže to risknúť môžete, ale okolo druhej už choďte naisto. Pri konci jednej misie som normálne zavrel oči a vynervovaný z predošlého infarkťáku chodenia po dome som prebehol popri múre okolo stráže. Nevedel som, či tam je, či je inde, videl som iba múr, kričal som (naozaj) a hnal som sa preč. Potom som celý roztrasený prišiel na miesto, kde ma mal vyzdvihnúť vrtuľník. Keby som fajčil, určite by som si zapálil dve cigarety naraz. Taká troska zo mňa bola. To viete, keď niečo už dvadsiatykrát opakujete...
O zaujímavé momenty nie je núdza, keď vidíte ako vám pred nosom uteká lietadlo s teroristami, tá úžasná bezmocnosť. Hra vá ešte dovolí pozerať sa za ním, aj keď je misia už vlastne neúspešná.
GRAFIKA:
Grafika určite nie je hlavným ťahákom hry, pretože je veľmi skúpa, miestami až schématická. Všetky steny v budovách sú jednoduché, líšia sa len tapetami, alebo jednoducho iba farbou. Čo sa týka pradmetov ako počítače, veci v kanceláriách, vybavenie hangáru, všetko sa to obmedzuje len na to najnutnejšie. Hangár vyzerá dokonalo sterilne, ani stopy po obrázkoch, náradí, palive, čohokoľvek, čo v normálnom hangári je. Okolie budov nemá ani jedného stromčeka, aj v džungli sa stromy obmedzujú len na spritovú alej, ktorá vás vedie. Zem v Rainbow Sixe je veľmi čistá, tráva je jednoliata, všade rovnakej farby a vôbec - všetko je také... jednoduché.
Iste, treba to stráviť, dnes sú doby Voodoo trojok a Rainbow Six nemá ambície využiť možnosti vôbec prvého Voodoo ani spolovice. Hra mi na mojej konfigurácii behala bez akéhokoľvek zádrhelu a som si istý, že by sa dala hrať na hocičom, len aby to malo nejaký grafický akcelerátor. Ak si prepnete do software módu, prekvapí vás totálne neoptimalizovaný kód, keď sa hra hýbe tak pomaly a s-e-k-a-v-o, že (a myslím to vážne) mi behá rýchlejšie SiN, to najsekavejšie, čo som doteraz videl. Aj SiN je bez akcelerátoru na Pentiu 200 v porovnaní s Rainbow Six diabolsky rýchly a treba povedať, že aj slušne hrateľný. Ako mávnutím čarovného prútika sa ale všetko toto zmení, keď nastavíte 3D kartu. Bum. A hra lieta ako West McLaren Mercedes. Hrozný nepomer.
A to nie je v hociakom rozlíšení. Onen hrozný sekáč je na 320 x 240, pričom SiN je oproti tomu plynulá hra na 512 x 384 v software móde samozrejme. Objavuje sa tu známa vec, ktorú som od časov môjho starého počítača ani nevidel, urobíte pohyb a hneď ste v úplne inom obraze, o sekundu ste už zase inde. Nie vždy, ale často, keď urobíte rýchly pohyb sa to stáva. A rýchle pohyby sú alfou a omegou celej hry. Pointa je - táto hra ku hrateľnosti potrebuje 3D kartu. S ňou ste v suchu. Engine to robí veľmi šikovne, všetko, čo by nestíhal, zahalí typickou 3Dfx hmlou, takže celá hra je plynulá v hociakom momente misie. Skúpe textúry majú teda aj svoje výhody a tak mi neostáva nič iné, než to v konečnom dôsledku pochváliť. Ak si dáte zoom, hmla sa stratí a vy vidíte cez ňu. Tomu hovorím optimalizácia.
Ide predsa o pocit z hry. Ak vás hra vtiahne do seba a vy z nej máte zážitok, dostanete sa do nej a všetko prežívate akoby to bolo naozaj, je to to pravé a je jedno akými prostriedkami to hra dosiahne. Čo máte z perfektnej grafiky, keď je studená a neviete sa do nej vžiť. Pozite sa na kreslené filmy. Niektoré sú menej prepracované a majú predsa lepšiu atmosféru a vyšší faktor návykovosti. Je to komplexná súhra psychologických faktorov, hlavne vnemov. Asi. Chcel som vyzerať múdro. Takisto Rainbow Six je jednoduchá, ale napriek tomu realistická. V tom to tkvie. Dvere vyzerajú ako dvere a domy ako domy. Počítače sú počítače a stoly stoly. Je to dokonce realistickejší pocit, než SiN, kde to predsa stále zaváňa Quakom. Prispievajú k tomu aj herné fakty, keď jeden výstrel znamená smrť, jedno zaváhanie stratenie celej akcie. Rainbow Six je realistický vo všetkých smeroch v akých sa dá, bez toho, aby svojou realistickosťou príliš kazil hrateľnosť. Keď lietadlo, tak existujúci model, keď lokality, tak reálne (aj keď TAKÚ priehradu v Gabčíkove nenájdete), keď niečo, tak dobre.
HUDBA A ZVUKY:
Zastavme sa pri zvukoch. Tie sú prevedené do najvyššej možnej reality, ale aj keď sú čisté a jasné, dokázal by som si predstaviť aj charakteristickejšie. Vcelku je to ale výnimočne dobré pre atmosféru hry, kedy je celá záškodnícka akcia vlastne veľmi skúpa na zvuky a každý čo i len nepatrný zvuk vy obrátil na vás neželanú pozornosť strážnikov, alebo teroristov, ktorí len čakajú na to, aby mohli odpraviť zo sveta niektoého z rukojemníkov. Môj obľúbený zvuk je tlmený výstrel z CAR-15tky, samopalu, ktorý je jednoducho úžasný. Ako som už povedal, uvítal by som špeciálne palné zbrane, pretože takéto jednotky ich majú, ale CAR-15 mi postačí.
Zvuky, to je aj komunikácia s tímom. Povely sú prevedené kvalitne, dosť celú akciu znaliehavejú (úžasné slovo) a navodia pocit stiesnenosti. Tichý šepot "Waiting", alebo iné vety sú jednoducho super. Najlepšie je ale keď vám zrazu do slúchadiel zakričí veliteľ tímu ono hrozné "Man down, man down! Need some backup... Now!" a nenápadne vám už hrá hrozná hudba, ktorá sa v takýchto situáciách vždy priplichtí. Väčšinou je počas misie striktné ticho, ale keď napríklad vystrelíte, spustí sa dramatizujúci zvuk ako vo filmoch, určite to poznáte.
A tým sa dostávame ku hudbe. To je to najlepšie na celej hre. Hudba je jednoducho úžasná a treba ju počuť, aby ste tomu uverili. V deme to tak nebolo, tam hudba nehrala, ale tu je v plnej kráse. Hrá sa z CD, čo znamená, že si ho môžete prehrávať aj vo vašom CD prehrávači (veži) a to je super plus, pretože hudba sa dá pustiť aj z CD Half-Life, ale CD Rainbow Six si do veže dáte nie na päť minút, aby ste sa vytiahli, ale na dobre dlho. CD má 16 stôp (tracks), pričom klasicky tá prvá nejde spustiť, pretože je to dátové CD. Hudba je tak dobrá, že prvé, čo Juro urobil, bolo vcucnutie si celej wavy do CoolEditu a následné zmixovanie do jednej super orchestrálnej skladby.
Áno, hudba je orchestrálna, nikto ani nečakal nič spievané. Orchestrálne však rozumejte ako orchestrálna, taká ako v Jonny Questovi (Cartoon Netwok), alebo nejaký špionážny film. Pomalé skladby v menu sú taktiež bezchybné, niekto si dal úplnu prácičku, no a keď zachránite rukojemníkov a uvidíte obrázok, ako vychádzajú z budovy s vami a do toho zahrá taká hudba, ktorá sa môže rovnať soundtracku z Titanicu, so slzami šťastia na krajíčku sa chytáte za hlavu a tešíte sa, že to dobre skončilo. No tak tomu hovorím atmosféra. Vždy to píšem a napíšem to aj teraz, určite sú jednotlivci, ktorých to neosloví vôbec, na to, aby sa niekomu hra páčila, musí sedieť veľa faktorov. Hudba má tú nevýhodu, že sa nedá o nej písať tak ako o grafike, treba to počuť. V každom prípade stojí za počutie, aj keď treba povedať, že tých 16 stôp trošku klame - nie všetky sú plnohodnotné skladby, niektoré sú kratšie, iné dlhšie.
PRÍBEH:
No nečakajte, že vám teraz poviem o čom Rainbow Six je, zobral by som tomu všetko napätie. Okrem toho ešte sám neviem ako sa to všetko skončí, ale som VEĽMI blízko, len tá jedna prekliata misia... Ale čo, treba na to ísť so sviežou hlavou, nechám to nejaký čas tak, potom prídem, zahrám si a šup - bude to. Tak to už v hrách chodí a to mi potvrdí každý častejší hráč.
Nie je dobré ísť do niečoho s prílišnými očakávaniami (sú výnimky, viem), ale Rainbow Six ma v príbehu málinko sklamal. Od Toma Clancyho by som očakával niečo nepriehľadnejšie a stávalo sa mi, že som očakával, že situácia nebude taká aká sa zdá, ale realita príbehu ma vždy posadila naspäť do jednoduchosti. Počítačoví hráči nie sú vymetenci, ktoým treba jednoduchý príbeh. OK? Ale zase tak hrozné to nie je, ale priznám, že som čakal viac. Niektoré "zvraty" som úplne jasne očakával a ešte som si myslel, že to snáď má tak vyzerať, že sa to tak stane a ono sa to inak zaonačí, ale nič, žiadne prekvapenia sa nekonajú. Snáď nakoniec, ale nechcem si pokaziť zážitok prehraním sa záverečnej animačky. Ak by ale koniec bol hociaký, neočakávaom od neho veľa, takže ani keby bol úplne hlúpy to nezmení môj pohľad na hru. Prinajhoršom sa zopakuje Half-Life.
Priesvitnosť hry je príliš zrejmá a dám to do vlastného odstavca, aby to bolo jasnejšie. Je to tak trochu škoda. Znamená to však iba to, že Tom Clancy vyprodukoval priemerný scenár, nie ako je u neho zvykom, vynikajúci. A priemerný nie je zlý, nie? Hra má totiž dobre spracovanú "lexikálnu" časť, kde je veľa informácií, doplnených obrázkami. Sú to obrázky z enginu hry, takže hra pôsobí veľmi celistvo. Jedine fotky nie sú z enginu hry, ale to prepáčime.
NA KONIEC:
Ku koncu sa zvykne všetko zhrnúť a rýchlo zbilancovať. Tak nejako to urobím aj ja. Vo všeobecnosti sa Rainbow Six radí k realistickým hrám, ktoré vcelku (ja to naozaj nemôžem posúdiť) realisticky simulujú protiteroristickú jednotku a jej aktovity. Pretkaná je priemerným príbehom, ktorý sa však našťastie drží daných reálií a preto pôsobí dramaticky. Snáď skúpu grafiku vynahradí kvalitná hudba, ktorú si môžete popočúvať aj vo veži ako audio CD.
Hra sa dá aj dosť dobre lokalizovať, teda preložiť. Sám som sa podujal na tento krok a dosiaľ sa mi podarilo poslovenčiť len časť menu a pár dát. Je toho príšerne veľa a neviem, či to dokončím, takže vám teraz poskytujem nedokončený preklad, ktorý vám poslúži... neviem, asi len tak. Treba iba prepísať jednotlivé súbory. Ako som spomínal, neviem, či sa podujmem dokončiť to, je to na mňa príliš veľa. Možno po častiach, ale tam chýba motivácia. Je toho veľa, takže sori, ak som vás sklamal. Ak by ste sa podujali spraviť to niekto so mnou, budem rád.
Dobre, končím. A na konte mám ďalšiu megarecenziu do štatistiky. Dúfam ale, že si nemyslíte, že to všetko robíme len kvôli štatistike. My akčáci sa príliš v štatistikách nehrabeme. To skôr EDO, ale nebudem ho tu zase ohovárať. A ešte niečo: poriadne s tými teroristami zatočte.
mike.
![]() |
Tom Clancy's Rainbow Six DEMO (Macher01) recenzia dema |