Challenger
Zabaví a poučí. (mike.)

Štýlové podzemné chodby prepletené hádankami a nepriateľmi. (mike.)

QuickINFO

+ náučné
- spočiatku nezvyčajná fyzika panáčika

Pentium-200MMX 32MB-RAM 320 x 200 plynulo

Typ: recenzia
Autor: mike
Názov: challenger

Ak by ste náhodou pocítili potrebu vzdelávať sa a pritom si zahrať, mám tu hru, ktorá vás veľmi poteší. Skombinujte to s nenáročnou plošinovkou a máte vecičku, ktorá vás určite zaujme. Teda ak k pojmu plošinovka rátate aj logické záhady. Ak nie, a máte radi skôr akciu, tiež vás môžem na niečo pozvať. Stručne povedané, každý si nájde niečo. Viem, že to nie je zrovna to pravé, ale aj tak si nemyslím, že by sa takým zmiešaným prístupom niečo pokazilo. Challenger má všetko vyvážené. A o tom si teraz povieme.

Challenger je logická plošinovka s prvkami akcie. Príbeh je nasledovný: Zlý človek zobral artefakty a ty, dobrý dobrodruh ich máš nájsť. Pozriete sa do štyroch svetov, skôr teda oblastí - starý Rím a Grécko, Egypt, Čína a Stredný Východ. Tu budete v každom svete prechádzať cez štyri spletité podzemné labyrinty (trochu matematiky: spolu teda 4 svety x 4 labyrinty = 16 levelov), v ktorých v každom budete zbierať 6 kúskov artefaktov. Keď zozbierate všetkých 6 artefaktov, ukáže sa vám vždy viac či menej ľahká úloha - puzzle. Toto puzzle zložíte a potom v labyrinte hľadáte dvere. Týmito dverami sa dostanete preč a následne do ďalšieho levelu. Čo sa stane potom, nikto nevie. Hra nebola koncipovaná na to, aby mala nejaký príbeh, ale aby sa hráč čosi naučil. Preto asi jediný krát, čo som bidel zlého "profesora", bolo v úvodnej obrazovke, keď sa vynorí zo zákutia hore a smeje sa. Možno sa niečo stane aj na konci, ale odvtedy čo som hru dohral uplynul asi rok a ja som sa o príbeh aj tak nezaujímal.

V tejto plošinovke sa nemusíte obávať pádu - nech padnete z hociakej výšky, nič sa vám nestane. Budete však musieť uplatniť aj svoju zručnosť, či už tarzanením na lane, alebo načasovaním pádu práve vtedy, keď píšery nepľujú ohnivé gule. (mike.)

Interface hry je klasický, ovládate panáčika, ktorý skáče a chodí. Môžete si meniť prístroje v inventári, ktoré potom špeciálnou klávesou používate. Keď chodíte, doporučujem mať navolené super jump shoes, keďže potom lepšie skáčete. Chvíľková nesmrteľnosť sa hodí tiež a jedným z dôležitých je aj lampa, ktorou "strieľate" svetelné lúče, ktoré sa následne odrážajú od rôzne vami vykrivených zrkadiel, aby dopadli na vytúžený spínač, ktorý vám otvorí dosku. A tak to ide v celej hre. Cestu sa vám snažia znepríjemniť nepriatelia a z času na čas treba doplniť energiu, zozbierať predmety, či vyriešiť hádanku. Nič revolučného, ale neurazí.

Súčasťou hry je aj Help (ako inak), ktorý vám celkom dobre poradí s ovládaním a vysvetlí niektoré zákonitosti hry. Menu obrazovky sú však napriek tomu akosi nedotiahnuté do konca, pôsobia príliš jednoducho a nemajú dôveryhodný charakter. Stačilo by iba zmeniť pozadie - takto na bielom to pôsobí ako výplod štrnásťročného chlapca.


Prakticky všetko, čo sa hýbe je nebezpečné a ja som bol prekvapený, keď mi ubrala energiu lienka, ktorá sa len tak mierumilovne prechádzala...

Logické hádanky zahrňujú okrem už spomínaných laserlightovských laserových zrkadielok aj celkom osviežujúce tlačidielka s gréckou abecedou, ktoré musíte stláčať v určitom poradí a v celom procese zakalkulovávať aj pavúkov, ktorí svojvoľne niečo prepnú. Veľmi neotrepané. Okrem týchto noviniek tu nájdete aj staré dobré plošinky, zatvárajúce sa trámy, či bežiace pásy, ktoré sa samozrejme vždy točia tým smerom, ktorým práve nechcete a preto im treba prostredníctvom tlačidiel vysvetliť kam treba ísť. Podobne tu máte aj hádanky, v ktorých tlačíte tlačidlá, ktoré pohnú vždy len určitým párom trámov a vy musíte nájsť tú správnu konšteláciu.

Niet plošinovky bez nepriateľov a tu sa to nimi len tak hmýri. Prakticky všetko, čo sa hýbe je nebezpečné a ja som bol prekvapený, keď mi ubrala energiu lienka, ktorá sa len tak mierumilovne prechádzala. Mravec - pochopím, pavúk - jasné, ale lienka? Neverte nikomu. Samozrejme tu existujú aj "klasické" odporné príšery ako veselý zelený flusač, či obludný leguán, ktorým idú do počtu netopiere, hady a iné potvory.

Náučný prvok: Zostaviť masku nie je ťažké. Prišli však aj puzzles, ktoré som len tipoval. (mike.)

V hlavnom menu sa prihlásite do hry, alebo začnete hru novú. Ak máte príliš veľa sejvov, hra vás prinúti si jeden vymazať. Ale nebojte sa, savovať môžete iba po dokončení levelu, čo je podľa mňa veľmi dobre vyriešené, pretože to vyvažuje (hmmm, ťažko sa sústrediť na recenziu, keď vám v telke beží Farba Noci...) hrateľnosť s prílišnou frustráciou. Jednoduchšie povedané, nebudete si trhať vlasy, ale budete aj napätí a nebudete to môcť odpinknúť tým známym "veď to mám sejvnuté". Hra má dva možné štýly hry - explorer a expert. Ja som celú hru prešiel za dva dni pohodového hrania na úroveň explorer, pričom na konci hry musíte cez takú sochu ako Atreju v Nekonečnom Príbehu. Potom vám tá slizká hra prirodzene povie, že ste super a všetko, ale že je čas prejsť to všetko znovu na expert leveli, na čo som s úsmevom stlačil NO a nepresvedčilo ma ani uistenie, že v expert leveloch je toho viac. Stále je to to isté. No nič, aj tak som to už raz prešiel. Musím vám povedať, že Challenger, aj keď je v zastaralej CGA grafike má stále atmosféru a dobre sa hrá, takže mi pripomenul moje začiatky, keď som hrával prakticky výlučne akčné plošinovky.

Dostávame sa pomaly k ovládaniu. To je síce pekne intuitívne a super, no trošku vás zarazí neohrabanosť panáčika, keď som zvyknutý na lepšie skákanie, aj keď v ostatnom niet čo vytknúť. Môžete za skoku meniť smer (aspoň mne sa táto vlastnosť veľmi páči), skoky sú presné a aj keď nemôžete bežať, pomôže vám trik, ktorý funguje aj v hrách o niekoľko generácii mladších - napríklad v Tomb Raiderovi - jednoducho skočíte a skokmi sa pohybujete rýchlejšie ako normálne.

V spodnej časti obrazovky sa nachádzajú vaše kontrolky. Čo sa týka zdravia, každým kontaktom s nepriateľom sa vám uberie jedna pätina. Tú si môžete doplňovať ak nájdete jablko. Celé je to vyvážené, takže keď ho potrebujete, zvyčajne ho aj nájdete. Ako je zvykom po zásahu sa ešte chvíľu môžete pohyboveť bez straty zdravia, aby ste sa mohli z prekérnej situácie dostať von. Artefaktov treba šesť a dole máte aj kontrolku, ktorá vám ukazuje, koľko ešte chýba. Takisto momentálnu vec, ktorá je vybraná v inventári máte na očiach. Prehľadné a postačí.

V Číne som to všetko zavŕšil. Poradie svetov si ale môžete vyberať, takže vy to môžete skončiť inde. (mike.)

A teraz pozor - ja sa tu naozaj rozpisujem o veľmi starej hre. Takže aby ste neprepadli pocitu, že sa jedná o niečo nové. Recenzia je však recenzia a tak hru treba opisovať tak isto, či je stará, alebo nová. Prejdime k hudbe. Je vo formáte midi a aj keď je to príšerná odrhovačka, nedokázala sa mi zunovať, ani ma doviesť do nejakého abnormálnejšieho stavu. Lenže ja som jeden z tých, ktorí si nahrajú hudbu z Mutation of J.B. a počúvajú ju loopom do nemoty. Aj keď na tú hudbu nedám dopustiť.


Potom vám tá slizká hra prirodzene povie, že ste super a všetko, ale že je čas prejsť to všetko znovu na expert leveli, na čo som s úsmevom stlačil NO...

Pretože mám rád plošinovky, neohrdol som ani Challengerom. Aby som sa vám priznal, zatiaľ je pre mňa najlepšia plošinovka séria Commander Keen, hlavne časť Secret of the Oracle. Často vyhľadávam podobné hry. Plošinovky môžu byť ale aj iného druhu, ako Challenger a Keen. napríklad Prince of Persia, Another World, Flashback... Tie mi ale tak veľmi nesedia. Nie že by neboli vynikajúce. Ja mám ale radšej akčnejšie, také, v ktorých hrá už spomenutá hlúpa midi hudba a vy idete od zúrivosti rozmlátiť klávesu, pretože tá sekvencia skokov a výstrelov, aby ste sa dostali ďalej na plošinku nie a nie vyjsť. Challenger je ale dosť neznámy (aspoň pre mňa bol) a preto som sa naň vrhol, ako hladný vlk na bielu ovečku (no to bolo zase prirovnanie...). Bol som veľmi hrdý na seba, že som ju dokončil, pretože ostatní, ktorí ju mali to buď nezvládli, alebo ich to nebavilo.

Hra Challenger sa určite nezapáči hocikomu. Je to aspoň z 50% hra náučná, riešite mnoho logických hádaniek a aj tie ostatné majú taký školský charakter. Ako bonus za správne vyriešené puzzle, napríklad zloženie masky sa vám objavia údaje v ktorom storočí sa na čo používala. Nuž, tak je. A keď k tomu pripočítam aj fakt, že v hra sa nestrieľa, niektorí sa s hrôzou odvrátia. Ale napríklad aj taký Abe všetkým dokázal, že zaujímavá plošinovka nemusí mať za hlavného hrdinu samopalmi ovešaného svalnáča, ktorý kynoží mimozemšťanov. Challenger je vhodný pre tých, ktorí majú radi detské hry, alebo pre deti samotné. Tak aspoň zmýšľali tvorcovia hry. Čo z toho nakoniec ale vzišlo je viac podarené, ako by bolo pri tomto žánri treba. Takže si túto hru môže zahrať prakticky každý hráč bez straty imagu.

mike.


[submenu] [main]