Half-Life
Síce neviem, prečo sa táto hra volá Polčas Rozpadu, ale vlastne je mi to jedno. (mike.)

A niekto mi bude chcieť nabulikať, že toto nie je rádioaktívne. (mike.)

QuickINFO

+ perfektný rýchly a plynulý engine
+ atmosféra a strach
+ reálne zbrane a pocit, že ste "in"
- stupídny koniec

Pentium 200MMX 32MB RAM 320 x 200 plynulo
Pentium 200MMX Voodoo1 32MB RAM 512 x 384 plynulo

Typ: recenzia
Autor: mike a juro
Názov: Half-Life

mike: Keď som pred nedávnom domov priniesol Half-Life, ešte som netušil čo sa stane. Po vynikajúcom SiNe som síce neočakával nič lepšie, ale predsa len sa o Half-Life napísalo toľko pochvalného, že som to jednoducho musel skúsiť. SiN som dohral na jeden dúšok a nemohol som sa od neho odlepiť. K Half-Lifu som preto pristupoval skepticky, pretože jeho najväčší vianočný konkurent SiN bol tak strhujúci, že som len ťažko premýšľal nad tým, prečo bol všade Half-Life hodnotený lepšie. OK, chyby, viem. Preto ani nebolo treba veľa presvedčovania a zarytý anti-3D-akčák-a-iba-Duke3D-Nukemák Juro ma prehovoril, aby Half-Life ako prvý mohol hrať on, kedže ja som si pred týždňom absolutisticky privlastnil SiNa.

Juro: Na začiatku musím povedať, že pri hraní 3D-akčných hier mi vždy býva zle! Jasné, jasné, možno si hneď pomyslíte, aký som ja len trapko a stále sa dávkujem liekmi... Ale NIE. Neviem z akého dôvodu, ale býva mi zle. A preto som sa pokúsil prekonať svoje zdravotné potiaže a začal som hrať Half-Life. Moc som sa o túto hru nezaujímal, takže som spočiatku vôbec nevedel o čo v hre ide ... ... a dobre som urobil, lebo keby som vedel o čo Half-Life ide, tak si určite hru NEZAHRÁM. Po znesiteľne dlhej inštalácii sme hru spustili. Privíta vás, tak trochu mierne psychopatické intro. Že čo som tým chcel povedať? Dozviete sa... len čítajte ďalej... V hlavnom menu som si zvolil (ako pravý, nefalšovaný začiatočník) stupeň easy. Hra sa rýchlo nalouduje a vy fičíte v nejakom výťahu kadejakými tunelmi. Prihovára sa k vám i príjemný, počitačový hlas nejakej ženy, ktorá vás informuje o tom, kde sa momentálne nachádzate. Zobrazujú sa i titulky manšaftu, ktorý túto super hru vytvoril. Keď po dlhom úvode konečne prídete na miesto určenia, ktoré sa mimochodom nachádza niekoľko sto metrov pod zemským povrchom, konečne sa stretnete s prvým človekom, ktorý je jeden z mnoha strážcov tohto prísne tajného objektu. Prechádzate chodbami a bavíte sa s ostatnými vedcami (áno... ste vedec...), dôjdete i na to, kde sa máte dostaviť.

mike: Je to tak, na začiatku hry sa v podstate nič nedeje. Atmosféra je, ale veľmi na úrovni, takže si naozaj pripadáte ako v onom tajnom komplexe Black Mesa niekde v ... teda v hlbinách zeme na pôde USA. Niečo ako Los Alamos ak ste o tom niekedy počuli, proste supersikret lab. Perfektné sú postavy, ktoré vás zdravia, kecajú s vami a vôbec dodávajú autentický pocit z hry, akoby ste tam naozaj boli. Huuuj, perfektne je vyriešený orientačný systém v komplexe. Zdá sa mi, že podobný systém s farebnými čiarami na stene som už videl a je to inštinkt. Idete podľa tej čiary na stene. Je to vec, ktorá sa mi páčila na tejto úvodnej sekvencii ničnerobenia najviac. Chvíľu trvá kým si trochu pokecáte so všetkými a všetko preložíte, aby ste nakoniec zistili kam to vlastne máte ísť. Okrem toho ako poriadni normálni ľudia idete na testy neskoro, takže sa treba ponáhľať. Niekedy sa (hlavne na začiatku s ukecanou babou) hra zastaví a nápis "loading" vás presunie do novej scenérie, ale nepostrehnete to, lebo je to len akási finta a medzi "úrovňami" prechádzate plynulo. Ten "loading" si len v určitých miestach dohrávajú textury alebo čo. Stále ste, ale v tom istom prostredí, a to dokonca po celý čas hrania, takže máte naozaj pocit, že ste "in".

Už tu začínajú problémy, ibaže si to ešte neuvedomujete. (mike.)

Juro: Možno sa vám bude zdať, že tento úvod je, tak trochu nudný, ale môžem vás uistiť, že práve tento úvod na vás skoro najviac zapôsobí. Idete teda neskoro na akýsi test. Prezlečiete sa do akejsi hyper ochrannej kombinézy a dostavíte sa do akéhosi reaktoru. Zavrú vás dnu a následne sa k vám prihovorí hlas, ktorý dôverne poznáte. Je to chlapík, s ktorým ste sa rozprávali tesne pred tým ako ste vstúpili do reaktoru. Ešte NIKDY som sa nestretol s takto fantasticky prevedeným digitálnym hlasom, aký sa tu k vám prihovára. Pôsobí veľmi skutočne a to vás znovu zaťahuje hlbšie do deja.

mike: Ešte pred vstupom do tej neveselej pokusnej komory len tak začujete zopár vedcov povedať niečo v zmysle toho, že to nie je úplne stopercentne zicher, ale druhý hovorí, že je to fajn. Už tu šípite niečo zlé... Váš oblek je akýsi hyper energetický systém, síce nie taký aký mal Kurt Hectic (v MDK), ale postačí. A budete ho potrebovať. Ešte flochnem jednu hlášku o textúrach: sú dosť jednoduché, ale pridáva to na sterilnej atmosfére tajných laboratórií. Aj osvetlenie je perfektné. Všetko vyzerá reálne. Dokonca aj hlas počítača na začiatku je sekaný, teda ako v normále, keď vám povie, že je práve toľko a toľko hodín, údaj si vždy doplní. Super. Predám, ale slovo Jurovi, pretože to hral on (ja som sa pozeral), a určite bude chcieť povedať niečo o tom čo sa v tej testovacej miestnosti stalo. Ja by som tam teda nešiel, už keď naznačili niečo o urýchlených časticiach...

Ticho pred katastrofou. (mike.)

Juro: Trochu som sa ešte poobzeral po tejto oválnej miestnosti, ktorej stredom bolo niečo ako nejaké čudo čo vytvára veľké energické pole... whatever. Keď už do mňa začali hustiť, že už je čas previesť test, som sa rozhodol (i keď sa mi vôbec nechcelo), že test začnem. Vyliezol som teda na nejakú plošinku, kde som našiel ovládací panel a pekne sa tváriacu páčku. Tak som ju potiahol... Z ovála v strede dobre uzavretej miestnosti vyšiel veľký modrý lúč. Zasa sa raz ku mne prihovoril hlas vedca, ktorý ma pozoroval, cez akési sklo. Povedal mi, aby som do toho lúča pritiahol vozík, ktorý sa nachádzal neďaleko. Ech... tu mi už bolo jasné, že toto bude kritický bod. Tak som ho pekne pomaly začal tlačiť v ústrety toho modrého inferna. Mocne ma trhlo, keď sa mi vozík zrazu vyšmykol a prešiel cez lúč. V tej sekunde sa spustil ten nepríjemný alarm, ktorý každý dôverne pozná z filmov. Rozsvietili sa červene lampy a všetko naokolo začalo blikať. Vznikol pravý chaos. Ozval sa i vedec, ktorý ma pozoroval a začal po mne vykrikovať, aby som reaktor vypol. Ako splašené kura som ihneď pobral k páčke, ale ako som k nej došiel, zasiahol ma lúč. Z plošinky, kde som sa nachádzal ma pekne krásne sotilo dolu... Nastala tma. Začali sa mi pred očami zjavovať nepríjemné príšery. Potom som sa prebral. Už nič nevyzeralo, tak ako predtým a moja cesta sa mala zmeniť na nervy drásajúce peklo...

mike: A to sa začalo hneď potom ako vyšiel z testovacej miestnosti. Tie príšery boli zjavne z nejakej inej dimenzie (toľko došlo aj mne) a ja som mal plné gate, že či sa náhodou teraz neexistuje nejaká vzdialená možnosť, že by sq eventuálne pár z tých milých bytostí dostalo sem. Bolo to totálne psycho. Už keď som vyšiel z testovacej miestnosti.

Juro: Treba dodať, že hneď po tomto "neočakávanom" stave bolo treba z testovacieho reaktrou ihneď vypadnúť, pretože sa začal rúcať. Takéto niečo som mohol vidieť iba vo filme...kde sa snažíte uniknúť pred kadejakými časťami reaktora, ktoré na vás môžu padnúť.

mike: Tu sa to však nezastavilo. Psycho pokračovalo. To čo nasledovalo bol absolútny drastický šoker. Prechádzate miestnosťami a všade rozfláknuté telá, desivé obrazy smrti. Prvýkrát sa mi tu stalo, že som si hovoril nie to zvyčajné "fúúj, odporné", ale "preboha, ako sa to mohlo stať, chytal som sa za hlavu v nepochopení a súcite s tými, ktorí takto zomreli.

Juro: Stretávate ľudí, s ktorými ste sa bavili tesne pred testom a teraz ... Člen Security, ktorý vám otvoril dvere do reaktora teraz leží na zemi v stave medzi životom a smrťou. Nad nim sa skláňa vedec a dáva mu umelé dýchanie. Nastane chvíľa vydýchnutia. Vedec ho prebral k životu...

mike: So všetkými ste sa stretli, bavili ste sa len pred pár minútami a teraz? Je to taka strašná tragédia, že nenechá nikoho chladným. Nie hektolitre krvi, ale naozajstné nešťastie. Idete ďalej. Všetko je strašidelné rozmetané a na nepoznanie. A prídete k výťahu. (myslím, že Juro to bude chcieť teraz..).

Ticho po katastrofe. (mike.)

Juro: Prídete teda k výťahu a myslíte, že sa dostanete o pár poschodí vyššie. Prídete k šachte pozriete sa (koho by to nefascinovalo, že? pozerať sa na šachtu) hore a počujete ako sa vo výťahu niekto rozpráva... Výťah sa k vám však začne veľmi rýchlo približovať až prejde okolo vás neuveriteľnou rýchlosťou a vy si všimnete len nejakého staršieho pána v bielom obleku a pár iných ľudí. Počujete ako kričia a potom nasleduje taký plechový zvuk poriadneho tresku železa o železo a mnoho iných častí ako je sklo. Toto nie je možné, čím ďalej idem, tým viac ľudí mi umiera pred očami.

mike: Je to naozaj hrozivé a vy nemohúcne a s nemým úžasom pozeráte ako sa výťah s rachotom zrúti dole. A vy nemôžete nič. Nič. Stávali sa, ale aj iné veci. Také, ktoré vás doslova na smrť vystrašili. To sme išli chodbou a v akýchsi trubkách sa čosi podozrivo hýbalo. Povedal som Jurovi, aby to prezrel. Akýsi divný živočích nemohúcne, ale veľmi agresívne po vás skákal cez sklo. No to bude... Konečne sa človek dostal k prvej zbrani, síce len hák, ale stačí. Pri prvej chodbe sa však začali prejavovať náznaky strachu a paniky u mňa a u Jura. Hlásky typu "ja tam teda nejdem" boli všade. Od nás samozrejme. Človek sa bojí, jednoducho sa totálne bojí ísť za prvý roh, bojí sa každej novej miestnosti, bojí sa všetkého. Prišli sme takto so smrťou v očiach do jednej väčšej miestnosti. Ja som zvrieskol, pretože som videl niečo ako tých živočíchov na zemi. Kým to juro zbadal (chvíľu mu trvalo zotaviť sa z infarktu po mojom výkriku), bolo to preč. A keď sa otočil preč, ja som stihol spozorovať, že vykukol spoza rohu. Tentokrát som Jura upozornil už jemnejšie, ale veľmi dôrazne a s patričnou naliehavosťou, že JE ZA NAMI! Nato sa Juro otočil. Tvor bol niekoľko metrov od nás a skočil. Juro ho dvomi ranami poslal k zemi (dodnes neviem či mal pri tom zatvorené oči, pretože to bola taká situácia kde sme obidvaja vydesení na smrť len kričali a mlátili okolo seba). Juro je síce vytrenovaný Screamista, ale toto... A to nehovorím o sebe, ja som sa na vačšinu chodieb v týchto pasážiach pozeral minimalizovaný na stoličke cez trasúce sa prsty.

Juro: Prešli sme za ďalší roh a videli sme na zemi sediaceho, zjavne už mŕtveho vedca, ktorý mal na hlave to iste stvorenie, aké vyskočilo po nás. Nazvali sme ho i preto výstižne "brainsucker" (cucač mozgov). Tentokrát som sa však po nom rozbehol, i keď samozrejme s h....m v gatiach a začal som mu dávať nádielku ako skín. Bezmilostne som ho triafal páčidlom do hlavy až skonal. YES!, určite si viete predstaviť tu úľavu. Presunuli sme sa však ďalej a dostali sme sa do miestnosti, odkiaľ ma pozorovali vedci pri nevydarenom experimente. Bola to miestnosť s dvoma východmi. Fajn, pomyslel som si, oddýchnem si chvíľku, pozriem sa ako to vyzerá v reaktore. Čo nasledovalo potom? Znovu nás myklo jak sviňa, pretože v reaktore, ako som uz spomenul sa začalo všetko rúcať a lúče, ktoré nemilosrdne dopadali na každé miestečko rozbili aj sklo v miestnosti, kde som sa práve nachádzal. Lúč začal pekne kosiť počítačovú aparatúru v stene. Dokelu... musím preč čím skôr tým lepšie. Podliezol som lúče zobral som do ruky páčidlo a keďže dvere, ktoré nešli otvoriť podobrotky, tak som začal rozbíjať sklo. No fajn to funguje.

Terror laser. (mike.)

mike: Pamätám, pamätám si ten hrozný laser čo nekontrolovane chodil miestnosťou a rozrezával všetko v jeho ceste. Tam vám napadne len jedno: preč. Teraz by sme, ale mohli už pomaly aj uzavrieť kapitolu prvých dojmov, pretože tá by sa mohla ťahať donekonečna. Faktom však je, že práve ten prvý dojem z hrania je natoľko silný, že sa snáď ani nedá zabudnúť, každý kto okúsil ten teror prvých minút po výbuchu mi dá za pravdu. Neviem čo na to Juro, momentálne sme asi tak v polovici hry a pretože ju tu nemáme, píšeme recenziu, ale zdalo sa mi, že ten PRVÝ dojem bol najsilnejší. Half-Life je aj v ďalších leveloch absolútna špička, ale na šoky s prvých chvíľ to nemá (asi). Stáva sa síce aj ďalej, že sa desíte ísť do miestnosti (dobre si pamätám ako Juro navrhol výmenu "šichty", lebo bol s nervami na konci a bál sa prejsť na druhú stranu miestnosti. To je čo povedať, takto vám nervy vydrása len Half-Life), ale to možno preto, že VIETE, že sa niečo stane, že sa preborí strop, že vybuchne stena, že... A ono to v takých 80% aj vychádza. Ale vy sa aj, tak zľaknete, je to ako vo filme. Hudba ide, vy zatnete zuby a... aj tak máte srdce v hrdle a strhnete sa. Tak, tak.

Juro: Presne takéto pocity som mal v kine na filme Scream. Ale môžem trúfalo povedať, že hra Half-Life zo mňa vystrašila gate (scared the pants out of me). To máte tak, bol by som predsa úplny blbec, keby som sa rozbehol do vetracej šachty, v ktorej je navyše tma ako v rohu. Je pravda, že väčši dojem na mňa snaď neurobila žiadna hra okrem hry Dreamweb, ktorá bola na svoje časy prevedená fantasticky.

mike: Dík za slovo, atmosféra je tu skutočne na úrovni. Pripadáte si ako vo filme. Aj keď námet SiNu je "realistickejší", pôsobila na mňa hra Half-Life možno aj filmovejším dojmom ako SiN. Síce sú tu príšery z inej dimenzie, ale všetko to vyzerá, tak reálne... Spomínam si na čas kedy som našiel securiťáka a prehovoril som ho, aby išiel so mnou. Prvý brainsucker... A securiťák ho zložil, keď ten sa objavil za mnou. Neviete si predstaviť aké to je, keď vám takto zachráni život. Normálne sme úžasom nestíhali a zatlieskali sme mu. Bomba.

Juro: Ako sa postupne presúvate vyššie a vyššie dorazíte na povrch. Vydýchnete si, ale nie však nadlho. Stretávate sa tu s vojakmi, ktorí boli nasadení do akcie, aby zahladili stopy po nešťastí... Po prvom stretnutí s vojakmi mi bolo jasné, že to bude ťažšie ako som si predstavoval. Môj James Bondovský systém prestrelky prestal fungovať hneď ako ma mike upozornil, že mám pod nohami granát. Nevymýšľam si... vôbec som nevidel ako pri mne pristál granát. Tak som začal i ja. Ale... s krajšími a vačšími zbraňami. To viete, predsa nebudem chodit z holou riťou po celej hre, tak som sa radšej nabomboval cheatmi, teda iba zbranami a mohlo sa ísť do akcie. Postupne som sa však do toho dostával. Neviete si predstaviť akí sú to zakerní smradi. Navzájom si kryjú zadky a prakticky sa dostávate do situácie, kde sa snažíte zostreliť "panzerfaustom" vrtuľník, ktorý vysádza nových vojakov. Veľmi som privítal kušu. To vám je teda zbranň Môžete si priblížiť cieľ pomocou klasického zoomu. Je to prdel, keď začnete strieľať vojakov trebárs do kolena a vidíte ako idú k zemi. Postupne som si pripadal ako Terminátor a T1000 v jednom.

mike: Ja len puntičkársky dodám, že helikoptéra je výsadkový V-22 Osprey, ale Juro myslel aj na menej vzdelaných čitateľov. Keď stretnete vedcov ako vám hovoria, že ich chcú "Feds" zabiť a zlikvidovať, normálne sa na tých hajzlov (to viete Juro človeka ovplyvní) naštvete, vedcov uistíte, že budete držať spolu a CHCETE ich zachrániť a ochrániť a hlavne dostať sa von a všetko vysvetliť. Government denies knowledge, veď ich poznáte. Ešte mi napadli vecičky okolo kuše, tá totiž jediným výstrelom zabíja strašne veľa potvôr, nehovoriac ľudí. Tam, kde vyprázdnite celý zásobník, stačí jedna rana z kuše. Niekedy sa mi zdalo, že kuša je až príliš silná. Jednou ranou zloží takú sépiu na štyroch nohách čo pľuve zelený sliz. Super na šípe je, že môže cez veci preletieť a viditeľne ich preraziť. To mi ukázal nechápačkovy Juro na jednej lampe. Vo vašom postupe sa vám budú hodiť aj sekuriťáci, ktorých si zoberiete so sebou. Juro takto nalákal troch, ale potom akosi nad nimi stratil autoritu a nemohol ich dostať k tomu, aby išli za nim (ale predstavte si nabúchanécho supermana ako vám hovorí, aby ste išli s nim medzi húfy elektrických mimozemšťanov vyzbrojení len pištoľou. Jemu sa nič nestane, ale vám..) Sekuriťáci sú však dobrá pomoc, ale niekedy sa ťažko prehovárajú o skupinke ani nehovoriac. Niekedy až na niekoľkýkrát sa vám to podarí, inokedy to radšej vzdáte. Určite sa neuspokojte s hláškou, že už ďalej nejde. Vždy sa dá z neho niečo dostať.

Už je to bezpečné? (mike.)

Juro: Párkrát sa mi stalo, že ma musel mike prehovárať, aby som sekuriťáka proste a jednoducho nezabil. Raz vás proste dožere ich poznámka, či viem vôbec kam idem, alebo že už so mnou ďalej nejdú. Vtedy som mal nutkanie napáliť mu olovenú guľku zo shotgunu rovno medzi oči. Problém však bol ten, že keď som zastrelil jedného musel som i druhých, ktorí to videli, aby neboli ukrátení... Kecám, oni totiž (tí čo videli, že som zabil jedného z nich) do vás začnú páliť jedna radosť, takže to ináč ani nemôže skončiť. V hre Half-Life sa postupne všetko končí smrťou ...

mike: Keby sme sa teraz zaoberali designom levelov, prišli by sme na zaujímavosť. Vo všetkých 3D FPS hrách sa s novým levelom dostanete "ďalej", tak to je v Quakovi, SiNe, Unreale a všade inde. Tu sa však ďalej dostávate len pozvoľna, väčšinou len v inom leveli idete inou cestou, aby ste sa dostali tam kde ste už boli, no jednoducho to preleziete všetko odhora dole a až potom sa dostanete ďalej. Je to niečo štýlu Tomb Raider, kde chodíte a lozíte a nakoniec sa nejakou geniálnou obchádzkou dostanete tam kde ste boli. V Tomb Raideri to je normálka, ale tu to niekedy človeka deptá, stále ste tam isto. Pritom niekedy ste si nie istí, či idete správne a to môže naozaj dokončiť aj posledné zvyšky vaších nervov. Pritom všetci okolo vás chcú, aby ste išli HORE, ale vy sa stále nachádzate ako idete DOLE a keď idete hore, ocitnete sa tam kde ste boli. Niekedy by ste radšej odtiaľ vypadli, pretože si pripadáte akoby ste prešlapovali na mieste.

Juro: Je pravda, že i mňa vedelo pekne dožrať, keď človek (ja) idem cez všelijaké vetráky a chodby a zrazu sa ocitnem na tom istom mieste, je to naozaj blbé. Ba ešte horšie je, keď sa ocitnete v slepej uličke (vetráku), tak sa môžete znovu vracať po tmavých vetrákoch, ktorých je tu teda požehnane. Na môj vkus až príliš veľa a pamätám si, že už som bol istý čas znechutený, že sa neviem ďalej dostať.

mike: Zaujímavé sú aj príšery. Sú tu takí akožezombíci, trapkovia, ale sú tu aj akýsi elektrizujúci zelenáči a hlavne tie fusajúce sépie. Tí najzákernejší sú ale také neveľké hniezda sídliace na stropoch. Majú spustený taký jazyk, ktorý je dosť nenápadný a vy len zrazu putujete vzduchom k jeho papuli. Najodpornejší sú, keď ich zabijete. Zhora potom vygrcajú na vás všeliaké vnútornosti, je to odporné a slabá povaha ako ja som sa na to v neskorších fázach aj odmietal pozerať. Rozstrieľal som ju a keď už mala začať vracať, odvrátil som oči.

Debilný bujak alebo čo to je, veď mi doškriabe celé auto! (mike.)

Juro: K tejo príšere by som chcel špeciálne dodať, že nás hrozne (znovu) myklo, keď si ma táto príšera začala priťahovať do pažeráka. Pri prvom stretnutí som nevedel o čo vlastne ide. Myslel som si, že jej slina je lano, tak som si povedal, že sa vytiahnem. Ono to začalo, tak fajnovo dychčať a začalo ma dvíhať hore... Moje prvé myšlienky: veď ja som nezadal povel, aby som sa šplhal, tak prečo idem hore... Dychčanie bolo, tak nechutné, že mi bolo jasné čo nasleduje... To bol naozaj nechutný zážitok.

mike: Nápadité je aj monštrum, ktoré vliezlo do testovacej miestnosti raketového motora. Všade sa ozýva hlučne klopanie, také, že nájdete vedca, ktorý evidentne z toho zblbol. Keď chcete zistiť čo to je, pred nosom vám zožerie ďaľšieho vedca. Potom sa komplikovane prepracovavate k tomu, aby ste zapli motor a zničili ho. Napaditý je obrovský ventilátor, veď uvidíte sami. Najlepší je ten hrozný zvuk, ktorý aj vám po chvíľi začne liezť na hlavu. Ohlušujúci rachot o železo, pri tom by ste sa určite zbláznili aj vy. Ináč interiéry a vôbec dizajn hry je úplne super a v jadrovom reaktore si pripadáte naozaj ako v jadrovom reaktore. Okrem toho počujete známy geigerovský zvuk keď ste v rádioaktívnom prostredí (a tých je tu vďaka vytekajúcim zeleným tekutinám viac ako dosť). Vôbec váš oblek vám signalizuje elektrické nebezpečie, rádioaktivitu a iné veci. Škoda len, že elektrické nebezpečie nemá zvuk, pretože malý blesk na vašom displeji ľahko prehliadnete a potom len zistíte, že nemáte už energie.

Juro: Je pravda, že Half-Life môže mať i takéto zádrhly, ktoré však v skutočnosti žiadnými nie sú, to len mike namieta. Je však pravda, že neraz ma musel ON upozorniť, že stojím na vode, do ktorej idú elektrické výboje. Po prvom dni hrania tejto skvelej hry som mal pocit, že dostanem srdečný infarkt, a že sa budem noci čo noci pocikávať. Našťastie tomu, tak nebolo a na druhý deň som sa z čerstvou mysľou pustil do hry. Teším sa však na prejdenie tejto hry, pretože nemám najmenšie tušenie ako sa môže skončiť.

mike: Skončím teda túto časť recenzie konštatovaním, že nová generácia 3D hier vedená vianočnými bombami SiN a Half-Life je naozaj novou generáciou. Kam sa hrabe Quake 2 či Unreal? Half-Life je síce postavený na engine Quaka, ale je na míle vzdialený nezáživnosti. Half-Life zanecháva veľa silných dojmov, možno preto sa mi s Jurom, tak vynikajúco písala táto recanzia. Od doby LBA je Half-Life jediná hra, ktorú sme hrali spolu, striedali sme sa pri počítači a radili sme si, pretože nikto z nás nechcel o nič prísť. Kto nevidel a nezažil, nepochopí a ja vopred ľutujem ľudí, ktorí si Half-Life nemôžu zahrať. Sú to chudáci a je mi ich ľúto (Čau EDO!).

Súboje nad priepasťou sú náročné. A keď vám ešte robí spoločnosť taký Apač... (mike.)

Ďalší odstavec preto začnem nezávisle od tých predošlých. Čo sa týka hovorenia s postavami, je to takto: nepočujete čo hovoríte vy, ale počujete odpovede. Tak napríklad prídete k vedcovi a stlačíte klávesu use. Povie vám čau, fajn ťa vidieť. Vydedukujete si, že ste ho pozdravili. Stlačíte use znovu a už vám hovorí, že s vami pôjde. Vydedukujete si, že ste mu povedali, aby s vami išiel. Potom stlačíte use znovu a on vám povie OK, tak ja tu teda zostanem. Vydedukujete si, že ste mu nariadili na vás čakať. A tak ďalej. Niektorí majú aj desať odpovedí, takže netreba tlačidlo use šetriť a hlavne nedať sa odradiť odmietavými odpoveďami. Na začiatku hry je síce každý napätý na experiment, ale potom už s vami komunikujú. A bodaj by nie, keď im ide o život.


Mimozemská dimenzia. Ako v MDK. (mike.)

mike: Odvtedy som Half-Life hral, samozrejme spolu s Jurom, a hru som dohral. Nedá mi to a musím rýchlo spísať všetky dojmy, ktoré vo mne Half-Life nechal. Začneme koncom. Koniec. To, na čo som sa tak tešil. Je to úplne posledná úroveň z nespočtu tých ktoré v hre sú. A je to asi tak jedna tisícina z času, ktorý strávite hraním hry. A táto tisícina je to, čo vám všetko pokazí, rozbije a zničí a udupe v prachu všetko to vynikajúce, čo na tejto hre je. Aby ste teda rozumeli, koniec hry, rozuzlenie je tak čosi hlúpe a absolútne nezapadajúce do celej hry, že mi je z toho seriózne zle. Neveril som vlastným očiam a ušiam, keď sa predo mnou odvíjala záverečná enginová animácia. Budem si musieť VEĽMI VEĽA navsugerovať o určite veľmi komplexnom hlbšiom zmysle pointy príbehu, pretože to čo predviedli chlapci zodpovední za skript je nanajvýš trápne.

Všetko skončí tak, že zistíte, že vláda a mimozemská civilizácia možno spolupracovali, a že sa vám asi náhodou pri tom experimente otvorila brána do ich sveta a samozrejme mimozemšťania mali navrch a niekoľko ľudí na Zemi boli v podstate mimozemšťania a nikto o tom nemal vedieť, a preto sa vás vláda snažila zlikvidovať. Mimozemšťania vás napokon, keď im vystrieľate zopár príšer a zničíte aj tú ktorá kontroluje tie na Zemi (teoreticky je Zem zachránená - jediný svetlý neprimitívny bod) donútia k spolupráci a vy budete teraz robiť pre nich. Oznámi vám to mimozemšťan v podobe sakára s kufríkom, takého, ktorý sa ponevieral po celom tajnom laboratóriu keď ste likvidovali príšery. Na mimozemskej planéte je hojne zabitých ľudí v takých istých oblekoch (Hazard Suit) ako vy. Ako sa tam dostali, nikto nevie a neviem ani ja. Keď si spomeniem, že všetci na mňa čakali a sledovali ako sa prebíjam až k bráne do mimizemskej dimenzie je veľmi nelogické, že predo mnou tam vyslali nieloľko desiatok iných. Akokoľvek sa snažím, nenapadá ma nijaké vysvetlenie, ktoré by nebolo stupídne. Koniec hry vás (aspoň teda mňa) nesmierne sklame.

S Jurom sme si hovorili a navzájom sa utešovali, že je to naozaj iba tá jedna posledná animačka, ktorá pokazí celú hru. Je to naozaj tak a keby som náhodou mal poškriabané CD že by mi iba tá animačka nešla, ale prešiel by som celú hru, bol by som omnoho radšej. Radšej by som si koniec domyslel, alebo nechal ho otvorený a išiel spať. Všetko, a myslím tým VŠETKO by sa dalo vysvetliť a pekne zabaliť do normálneho, dobrého konca. Strašne mi to vadí, pretože až na minimálne chyby by som Half-Lifu nemohol vytknúť vôbec nič a bola by to jedna z tých najabsolútnejších hier, ktoré som mohol hrať. Tak dokonalá atmosféra, reálne zbrane a reálie vojenskej výzbroje USA, všetko to bolo také, akoby ste naozaj boli tam a prežívali to na vlastnej koži. A nevadilo by ani prostredie typu MDK v dimenzii mimozemšťanov. To je taká krásna odmena za to, čo ste prežili. Len tá posledná animácia...

To je ten sykavý s kufríkom. Preklínal som jeho a aj všetko ostatné. (mike.)

Nedá mi to však, Half-Life je naozaj vynikajúca hra a preto (a napíšem to veľkými písmenami) KEĎ BUDEM NA HALF-LIFE SPOMÍNAŤ, HRAŤ HO A MYSLIEŤ NA NEHO, BUDEM ABSOLÚTNE IGNOROVAŤ ZÁVEREČNÚ ANIMÁCIU, PRE MŇA NEEXISTUJE. A KEĎ SA PREBOJUJEM K ZÁVEREČNEJ PRÍŠERE A ZABIJEM JU, HALF-LIFE SA PRE MŇA S K O N Č I L. Keď k tomu budem takto pristupovať, budem pre seba cítiť, že je to správne, správne voči jednej výnimočnej hre, ktorá sa sama o sebe udrží a nepotrebuje svoj koniec, pretože k nej nepatrí. Naozaj nebuďte smutní keď sa vám nepodarí zabiť záverečnú príšeru. Je to tak lepšie.

Určite poznáte ten pocit, je to ako s ukončením nejakého populárneho seriálu, ktorý, ale už lezie producentom neskonale na nervy. Všetkých protagonistov nalodia na výletnú plavbu cez oceán, príde búrka a loď sa potopí. Hociaký lacný happyend je tisíckrát lepší ako takéto odfláknutie scenára. Juro sa vyjadril, že evidentne chceli rýchlo dokončiť hru aby ešte pred Vianocami bola na trhu. Možné je aj to, že už chlapcom z Valve liezla na mozog, pracovali na nej aspoň dva roky plného nasadenia a to nepočítam začiatky práce a tak ďalej. Je to ale jedno, svoju prácičku nedokázali zakončiť. Keď pozeráte v televízii hokej, futbal, hádzanú, to je jedno, a vidíte krásne akcie, ale žiaden gól, čo si pomyslíte? Áno, hra je super, ale bez gólov to nie je ono. Niečo podobné je aj v našom prípade s Half-Lifom. Môžem len povedať, že je to veľká škoda. On ten nepekný konečný dojem totiž stále pretrváva. Ale ja pôjdem spať, počkám pár dní a keď sa mi vyčistí hlava a urovnajú všetky dojmy, znovu niečo napíšem a uvidíme. Strašne rád by som mal z Half-Lifu lepší pocit. Tá hra si to nezaslúži.

EDO: Prečítal som si čo mike napísal a som veľmi rád, že som ešte Halfíka nedohral. Nemôžem síce hovoriť o tom čo tam bolo, ale zato viem ako človeka naštve zlý koniec. Normálne mám pokazenú náladu, pretože viem aký je koniec. Ani sa potom nebudem snažiť zabiť toho endového bossa.


mike: S odstupom času (deň-dva) as teda na Half-Life pozerám znovu. Hral som ešte raz začiatok, lebo ten je najlepší. A hneď v "intre" som ho uvidel! Ten človek s kufríkom bol tam! Celý čas to vedel a bol pri tom. Aj keď už polo po katastrofe, aj vtedy som ho zbadal na plošinke hore. A vlastne aj vtedy keď som po prvýkrát videl toho modrého mutanta. Vtedy som sa na neho pozeral cez kušu a ešte sme s Jurom premýšľali či to do neho napáliť, alebo nie a kto to vôbec je, pretože sme ho už niekoľkokrát videli. Je to tak. Ak to človek nevie dopredu, nenapadne mu to, lebo je to iba trochu zvláštne, ale vôbec nie podozrivé. No a čo, bol tam niekto s kufríkom. A potom išiel preč. Až teraz mi dochádzajú všetky súvislosti. Boli medzi nami už od začiatku. A možno aj ONI sabotovali v ten deň celý experiment. Keď som prišiel do práce, už vtedy mi sekuriťák hovoril, že pred dvadsiatimi minútami im spadol systém a stále hľadá svoje súbory. A keď som nastupoval do výťahu zrazu niečo buchlo v stene a vedci sa tam ozbehli že čo sa to deje? Prvýkrát som ani nevidel ako to vybuchlo. A ešte jedna vec: zdalo sa mi, že znak na jeho kufríku je taký istý ako na autách v garáži.

A experiment? Až potom som si všimol, že keď sa mi začali zjavovať príšery, ony sa vlastne nezjavovali, ale ja som vtedy fyzicky bol v ich dimenzii. Keď som to zistil, prestal som len nemo pozerať a začal som do nich mlátiť zbraňami, ktoré som si nacheatoval. A oni krvácali. Tak. A v samotnom experimente som si všimol, že sa z lúča vynárali príšery, to som si vtedy tiež nevšimol. Takže čo poviem o Half-Life na druhý pohľad? Neviem, ten prvý dojem z dohrania aj s veľkými písmenami som nechal tak, aby ste videli, ako som bol sklamaný. Na druhej strane Half-Life však magicky priťahuje, je to tak realistické prostredie, tak krásne priestory a taká atmosféra, že to chcete hrať stále.

Lambda komplex. Je tam aj reaktor. Je tam všetko. Sem som sa chcel dostať. Tu sa všetko vysvetlí. (mike.)

Ani Half-Life nie je bez chybičiek, sú síce iba malé, ale predsa. Prvá vec je, že vedci majú iba zopár tvárí, Keďže sú žiaľ veľmi charakteristické a detailné, trochu vás zarazí, že na každom kroku stretnete vedca s tou istou tvárou. Tých tvárí je naozaj tak zopäť, takže je to veľmi citeľné. Druhá vec vás zarazí hneď na začiatku. Ľudia majú tie isté hlasy. Takže počujete stále tie isté. Najhoršie je so sekuriťákmi. Tí majú jeden typ tváre a jeden typ hlasu. Je síce fajn, že rozoznáte fúzatého vedca od sekuriťáka podľa hlasu, uľahčí to orientáciu, ale na realite to nepridá. Okrem toho tie hlasy sú nehorázne nekvalitné. Po krásnom hlase počítačovej sprievodkyňe príde horor tlmeného šušľavého hlasu všetkých osôb. Je to dosť nanič, pretože ak vám hovoria niečo podstatné, dá sa to ledva-ledva stíhať. Iste, vždy si domyslíte čo robiť, ale my chceme vedieť aj súvislosti! Poviem vám, aj ako pohodovému ostrieľanému angličtinárovi mi to (a koniec-koncov aj Jurovi) niekedy dalo zabrať. Ostatné zvuky sú super, takže ak sa niečo hovorilo, museli sme si vypeckovať vežu. A ak sme zabudli a prišiel rýchly výstrel - nechcem vidieť susedov v tú chvíľu.

A teraz pár príhod z hrania. Jurovi sa stalo (je to ojedinelý jav), že videl cez engine nohu aliena, teda že sa skrýva za rohom. Je to naozaj zriedkavé a také naozajstné haprovanie mu dáte iba noclipom, ale to sa nepočíta. Potom len také detaily, že dym z rakety niekedy až príliš dlho ostáva po výbuchu vo vzduchu a to pôsobí neralisticky hlavne ak raketou útočíte na blízke ciele, ktoré sú už rozmetané a aj výbuch už dohorel, ale dymový pás ostal. Posledná vec čo by sa dala vytknúť je keď na začiatku prechádzate supertajným komplexom, že ten nie je úplne pod zemou (prechádzate okolo čistinky kde je vrtuľník AH-64 Apache). Ale dobre, veď tie naozaj tajné laboratória sú pod zemou.

Teraz čosi kritického k hernému menu. Je to vlastne akoby windowsové okno s možnosťou minimalizovania. Je správne psychoticky nadizajnované, názov Half-Life a písmeno Lambda sa tam rozpíja a prechádza v delirické x-fileistické blikanie. Problém je tu ale v ukladaní pozícii. Stalo sa mi, že po znovunainštalovaní mi hra zobrala len pár mojich uložených pozícií (a to tie úplne na začiatku). Môžete zato ale mať pozícii asi neobmedzene, na rozdiel od SiNu. Okrem toho ak chcete aktivovať cheaty treba si hru niekoľkokrát uložiť a znova nahrať funkciami quicksave a quickload. Snáď to robilo iba mne. A stalo sa mi aj to, že v menu niekedy nebolo vidno jednotlivé položky, tak som musel klikať spamäti. Čo je horšie, išiel som si trochu zatrénovať na trénovací Hazard Course. Keď som skočil mimo vymedzený priestor, namiesto načítania mi nepodarenej pozície ma hra dohodila na úplne iný save z hry. Druhýkrát som to radšej ani neskúšal.

Vôbec Hazard Course je fajn vec. Je veľmi rozsiahly a naučíte sa robiť všetko čo potrebujete. Ja som tam príšiel na to ako sa ťahajú k sebe debny a okrem toho som s veľkou radosťou predvádzal tzv. dlhé skoky so špeciálnym modulom. Škoda, že sa k nemu dostanete až na samom konci hry. Teraz niečo o vašej výbave, lebo s tou sa učíte narábať.

Holografická inštruktorka Hazard Coursu. Jej hlas poznám z tranzitného vlaku. To by som bol zvedavý či jej živá predloha pracuje niekde v Black Mesa. Ale ja som predsa atómový fyzik a takéto veci ma nemajú čo zaujímať. Ach jaj. (mike.)

Váš oblek sa volá H.E.V. Mark 4 a je to takzvaný Hazard Suit pre prácu v extrémnych podmienkach. Všetci v komplexe Black Mesa sú na túto vecičku hrdí a je to jeden z geniálnych nápadov ako legálne opodstatniť prítomnosť rátača energie. V oststných hrách je to jednoducho tak, že máte ukazovateľ energie, healthu atď. Tu ste v obleku a energia je energia obleku. Tak jednoduché. Ak ho na sebe nemáte, ste skoro bezbranní. Ako v reále. Vďaka hazard suitu môžete chodiť relatívne bezpečne po všetkých nečistých priestoroch a je to malý technologický zázrak. V priebehu hry som začal byť naň hrdý aj ja a vždy som si hovoril aká je to perfektná vec tan môj hazard suit. Škoda len, že tak ako si v ňom môžem zatrénovať, sa nemôžem zúčastniť olympiády zamestnancov Black Mesy o ktorej informuje sprievodný hlas na začiatku hry (v SiNe je to vyriešené tak, že aj pri tréningu máte motiváciu, body, ktoré získali ostatní predsa nemôžete nechať len tak. A taký hazard course prebiahať na čas, to by muselo byť absolútne dokonalé). A bol to aj ten istý hlas, ktorý ma úplne dostak svojimi reklamnými kecmi typu: ak máte priateľov, alebo príbuzných, ktorí by doplnili tím pracovníkov Black Mesa, tak... atď.

Aj akčné sekvencie na chodiacich vláčikoch stoja za to. (mike.)

ZBRANE:

Teraz by nebolo od veci povedať si čo-to o príšerách a zbraniach v hre. Začnime teda zbraňami. Máte k dispozícii päť zbraňových kategórií. V tej prvej je iba obligátny preybar, teda páčidlo. Hodí sa na rozmlacovanid debien, pretože sa mu nemôže vybíjať munícia. Poradí si aj s brainsuckermi asi tak na dve rany. Je to vaša ekonomická alternatíva. Kategóriu 2 tvoria malé ručné zbrane. Sú tam dve. Najprv je to perfektná pištoľ Glock so 17 nábojmi. Je fajn, ale očakával som od nej tochu viac, hlavne po zážitku zo SiNu kde bola pištoľ taká ako sa patrí - teda veľmi zábavná vecička. Vec sa zlepší aj potom, čo objavíte, že tlačidlom alternatívnej streľby váš Glock strieľa omnoho rýchlejšie Druhou zbraňou je revolver, šesťnábojový magnum ako ho mal Sledge Hammer. Je silný a pri streľbe odhadzuje ruku, preto s ním nemôžete strieľať tak rýchlo za sebou. Okrem toho sa pomalšie nabíja. Klasické výhody a nevýhody večného boja pištolí a revolverov. Magnum má v multiplayeri laserový zameriavač, klasickú červenú bodku, ktorá vám potom chodí po čele.

Tretiu kategóriu zastupujú väčšie palné zbrane. Sú tri a hneď prvá je naozaj perfektná. Je to MP5, armádny samopal so zabudovaným granátometom. Je výhodný na miesta kde neviete čo na vás čaká, pretože nábojov má dosť, je pomerne silný a ak by bolo zle, ešte môžete vystreliť aj zopár granátov. Juro hral Half-Life skoro výlučne s touto zbraňou. Ďalšia zbraň je klasická brokovnica Benelli, ktorá je síce silným skoro one-shot-stopperom, ale ak vám dôjdu náboje, nabíja je neuveriteľne dlho. takže do boja len s plným zásobníkom. Alternatívna streľba z tejto dvojhlavňovky je dva náoje naraz, čo teda urobí poriadny tresk. Tretia zbraň tretej ketegórie je kuša. Je to jedna z tých moderných kuší a má... ďalekohľad, takže ju môžete používať aj ako prieskumný prostriedok. Ak sa vám vyminú šípy, kušu už nebudete môcť používať, takže si vždy nechajte aspoň jeden šíp v rezerve aby ste sa mohli pozerať. Kuša je preto veľmi presná a do hlavy sa trafíte skoro vždy. Pre dotyčného to znamená istú smrť. Zdalo sa mi, že kuša je prisilná, ale predsa je to šíp a keď prerezí nepriestreľné vesty, tak OK, beriem späť, zodpovedá to realite. Kuša však pohodlne zabíja aj mimozemšťanov a tu by som si myslel že sú na tom lepšie rôzne energetické zbrane. Ale čo, je to jedno. Šípy sa aj zabodávejú do stien, ale o tom už bolo písané.

Kuša, Osprey a problémy . (mike.)

Kategória číslo štyri, to sú ťažké a energetické zbrane. Napodiv nie sú nijak valne účinné. Prvý je raketomet, ktorý sa dá prepnúť do infračerveného zameriavania a tak si nájsť buď vrtuľník, alebo teplého mimozemšťana (myslím samozrejme teplo telesné). Juro ho často využíval proti stropovým nácucníkom, pretože ich raketa chytila aj za rohom. Teda raketa, ono to je v podstate protipancierová päsť a náboje sú také malé akožeraketky, odbornejšie povedané je to RPGčko (nepliesť si s RPG hrami). Granátov do nej je ale žalostne málo a tak si ju veľmi neužijete. Druhou zbraňou je tajná energetická zbraň, ktorú vyrábali vedci v laboratóriu. Bol som vtedy zaneprázdnený nastavovaním laserov keď som začul z jedných dverí rozhovor dvoch vedcov. "Hééj toto je dobrá zbraň".. tresk... "Ale ešte nie je otestovaná, tak ju nechaj na pokoji."... "Jasné, jasné"...(a toto už musí byť v angličtine)... "Don´t let it overcharge!" ... "What do you mean "overcharge"?"... tresk, výbuch, no proste vedci to prehnali. Ja som sa vtedy tak nasmial, lebo ten čo tú zbraň tak vypeckoval mal úplne úžasný priblblý hlas a bolo jasné, že niečo pokazí. Teda zbraň nie je nič moc, ale dá sa. Po strelách ešte ostávajú všade žeravé body, vyzerá to pekne. Samozrejme sa dá v tej zbrani nakumulovať energia a výstrel je potom o to silnejší. Energia vám prirodzene ubúda a keď si ju úplne vyminiete, nemôžete strieľať ani s druhou energetickou zbraňou, pretože energiu máte logicky len jednu. Tak si to uvážte. Máte teda ešte ďalšiu zbraň, ja som ju nazval vysávač, pretože mi ho pripomínala zvukom. Energiu konzumuje pomenej a mal som ju aj viac v obľube. Škoda len, že ju dostanete až pri konci. Ak vysávač dlho necháte pôsobiť, robí väčšiu damage, ale to je jasné. Je veľmi dobrý na ľudí, ale keď ju dostanete ľudí už nestretávate. Smola. Tak a poslednou zbraňou je ruka jedného aliena. Strieľa také mušly, ktoré sj odlákajú nepriateľa a aj môžu strieľať za roh. Nad hlbším zmyslom tejto zbrane som sa pravdupovediac ani nezamýšľal.

Na začiatku... Vyzerá to ako vo filme. Okrem toho majú epizódy hry veľmi dobré inteligentné názvy, čo ešte viac dodá na atmosfére. (mike.)

Poslednú kategóriu majú ostatné zbrane. Prvý je klasický granát, obľúbená zbraň Jura. Vždy tak pre istotu hádzal pred seba granáty, aby ho v temných chodbách nič neprekvapilo. Je to dobrá vec, pretože granát častokrát (veľmi často) vybuchol a s ním sa ozval aj rev a von vyprskli kadejaké vnútornosti. Granátom zasiahol (ale úplne náhodou) aj zubté vodné monštrum, ktoré malo byť tvrdým protivníkom. Ale nebolo. Jurovi sa aj stalo, že keď hodil k príšere granát, alien sa za granátom rozbehol (asi ho preskúmať) a Juro sa potom samozrejme dobre bavil. Kalibru tvrdšieho je na diaľku odpaľovaná bomba. Môžete ju hocikam hodiť (dobre sa kĺže po zemi, takže dôjde ďaleko) a potom ju zdiaľky odpáliť. Škoda že namôžete nahádzať viacero bômb a odpáliť ich naraz ako to bolo v Duke Nukem 3D, ale toto je asi realistickejšie. Bomby plávajú vo vode, takže ak ich máte, hoďte ich do vody kde pláve monštrum a čakajte. V príhodnej chvíli stačí stlačiť a... Horšie je, ak to robia iní. Vliezol som raz do jednej rúry a na konci bol zavretý východ. Idem k nemu a tu zrazu otvorí dvere východu vojak, hodí tam bombu, zavrie a odpáli ju. Vtom sa po rúre roznesie výbuch a jeho tlaková vlna spolu s ohňom sa blížia ku mne. Ako v pravom akčnom filme som zobral nohy na plecia a zdrhal spáť. Oheň sa blížil, ale mne sa nakoniec tesne-tesne podarilo skočiť preč z rúry. Uff. To teda bolo. Bomba má omnoho silnejší účinok ako granát a preto nie je od veci schovať sa za roh keď ju odpaľujete. Aj na vzdialenosť kde by ste ai mysleli, že ste relatívne v bezpečí má ešte dosah jej tlaková vlna. tretiu zbraň tvorí alien. No áno. Máte v ruke takých alienov a vypustíte ich na nepriateľov. Celkom fajn, až na pedvídateľný fakt, že ak nemajú čo atakovať, alebo ich vypustíte šikovne proti stene, rozbehnú sa po vás. Preto som ich ani veľmi nevyužíval. No a poslednou zbraňou je nástražný laser. Pricapíte ho na stenu a on sa po chvíli aktivuje. Ak niekto alebo niečo preruší laserový lúč, vybuchne celé zariadenie dosť silnou náložou. Raz zavítate do skladu s raketou plnou pavučín s takýchto laserových náloží. Tam traba ísť opatrne, lebo ak kixnete čo i len jednu, buchnú všetky, raketa s nimi a vy tiež. A nepomôže vám ani godmode.

PRÍŠERY

Ták, to by boli zbrane. Osobne som tam nenašiel nejakú, ktorá by mi prirástla k srdcu a tak som kombinoval madzi kušou, samopalom a vysávačom. Škoda, pretože stotožnenie sa s nejakou zbraňou by hre ešte pidalo na zábavnosti. Ale ja som ja a niekto iný by si možno vybral. Pod vodou mimochodom funguje snáď len kuša.

Poďme si teda porozprávať niečo o vašich protivníkoch. Ich názvy pochádzajú z našich hláv, takže sa nehnevajte ak nebudú správne. Je to radosť s odhaľovania a pomenovávania nových foriem života. Sme predsa vedci, no nie? Začnime alienmi. Prvý na ktorého natrafíte bude asi BRAINSUCKER. Je to malý tvor, ktorý na vás vyskakuje a chce sa vám nacucnúť na hlavu. Zabijete ho pomerne ľahko, ale uštedrí vám polovicu zo všetkých šokov, pretože sa rád skrýva v tmavých potrubiach a vyskakuje zo všemožných zákutí.

Veľmi otrasný je ELECTRICIAN. Zelený trapko, ktorý sa ľúbi prigenerovať cez priestorové brány rovno vám pred nos hlavne eď balancujete na tráme vysoko nad reaktorom a dolu buble veselá svietvá kašička (to je príklad). Podľa mňa sú to najhoršie navrhnuté príšery, bez akejkoľvek charizmy. Ale sústredia na vás elektrinu a to je veľmi nepríjemné.

ZOMBIES sa podobajú na... zombies. Sú skoro neškodní a zabijete ich ľahko, pretože sa pohybujú ako dôchodci (ja viem, všetkých nás to čaká). Sú ale relatívne v poriadku. Žiaden strach. Spoznáte ich podľa strapatých rúk až po zem a bielej mŕtvolnej kože. Zaútočia vždy akýmsi ničím čo vám vycucne energiu. Veď uvidíte.

Milé zvieratko je aj SONIC DOG. Beztvárý psík bez hlavy namiesto ktorej má generátor zvuku vám dá zabrať. Musíte ho zneškodniť skôr, než stačí vyflusnúť ten svoj nebezpečný zvuk. Útočí v svorkách, na to pozor.

SÉPIA vyzerá ako sépia, len má štyri nohy. Pľuje na vás akési zelené svinstvo, ktoré jednoznačne neprospieva vašemu zdraviu. Problém je v tom, že pľuje na dosť veľkú diaľku. Dá sa pohodlne zabiť jediným šípom z kuše. Ak k vám príde blízko, vydáva dosť hrozivé zvuky až som sa bál. V boji zblízka je aj dosť silná a zoberie vás do papule a odhodí preč. Bŕŕŕ.

Mňam. (mike.)

Neaktívny, ale nebezpečný je STROPNÝ JAZYK. Je to taký hnus, ktorý je zavesený na strope a dole má spustený špagátový jazyk. Nič sa nedeje. Ale ak prídete príliš blízko, chytí vás do jazyka a je koniec. Pomaly si vás priťahuje... O ňom som už aj tak písal, aj to ako nechutne vygrcia vnútornosti ak ho zničíte.

MONSTER FISH uvidíte len párkrát. Je to podľa mňa najlepšie navrhnuté monštrum v hre. Má super zuby, je veľký a ak ste vo vode (ja som sa urobil nesmrteľným a skočil som za ním, aby som ho mohol ako Japončík odfotiť - rozumej urobiť screenshot - Juro s plnými gaťami sa ma opýtal či mi nešibe, taký stach naháňa) stane sa vám, že vás začne v zuboch metať a to naozaj neviate ani kde ste, či hore alebo dole, tak silný je monsterfish. Niekedy sa na pár sekúnd objeví na hldine a to je ten pravý čas kedy odpáliť nastraženú plávajúcu bombu. Zabíja sa ťažko.

PIRANE sú také malé rybičky, ktoré vám zoberú trochu energie. Ťažko sa im vyhýba a vy sa budete musieť rozhodnúť či si na nich míňať muníciu či granáty. Mňa to tak naštvalo, že som si zobral páčidlo a začal som ich naháňať ako nahnevaný dôchodca deti v parku dáždnikom.

BULL, to je taký modrý bujak, ktorý dupne do zeme a vytvorí akési červené záležitostí, ktoré idú k vám a ak vás trafia máte logicky menej energie. Ak máte energie tak 90 až 100, zapnite vysávač a nepretržite páľte. Skoncujete s ním dosť ľahko. Len vysávač musíte mať (nacheatovaný).

HAND ROBOT, to je iba meno pre aliena, ktorého budete v druhej časti hry stretávať dosť často. Je to ten, koho ruku potom budete mať ako zbraň. Patrí už do vyššej strednej triedy a kušou mu do hlavy musíte streliť až dvakrát. Jeho strely idú aj za roh. Nepríjemné. Vysádza ich aj akési alienie lietadlo. V tejto fázi hry som už ani nevedel či náhodou základňu nemajú pod kontrolou alieni. HAND ROBOTi vyzerajú dosť vysokopostavení. Tough boys.

Stretnete sa aj s GREEN CLAWom. Sú to také zelené pazúre, ktoré sa vystrkujú so zeme a zovšadiaľ inde. Nedajú sa zničiť vašimi zbraňami, sústavná streľba ich však donúti na chvíľu sa stiahnuť. Ináč nič nemôžete. Tak bacha.

Tým sa vaši protivníci ale nekončia. Sú tu koncové príšery ako je veľký pavúk, zopár živočíchov v inej dimenzii a koncový Nihilanth. Na dôvažok tu sú aj ľudia, rôzne odrody červených baretov a SpecOpsákov. Tí su v zásade ešte nepríjemnejší ako hlúpe príšery. Chovajú sa dosť nesprosto a niekedy vám dajú zabrať, najmä ak útočia granátmi.

Moje pocity keď sa zrazu zo zeme na povrchu vynoril obrovský green claw? Hey guys, this is really getting out of hand... (mike.)

Prirodzene môžete Half-Life hrať aj v multiplayeri. Máp máte neveľa, ale určite si vyberiete tú vašu. Sú to typické quake2ovské mapy a dobre sa hrajú. Ja som si v nich len tak pobehával bez protivníkov. Taký botmatch, kde by ste nemuseli byť linknutý, ale hrali proti botom - automatickým protivníkom by strašne bodol. Škoda že ho Half-Life nemá. Naozaj večná škoda, veľmi to chýba. Ale to pravé je to aj tak proti linknutým ľuďom. V Unreale botmatch znesiem, ale v reálnej mape Half-Lifu, neviem-neviem, uprednostnil by som dať sa do tímu s Jurom a pekne nakopať EDA a Ala. V multiplayeri sú aj špeciálne zbrane, zatiaľ sme však odhalili iba laserovo zameriavaný revolver.

Najväčšie eso však ešte len príde. Na CD s Half-Lifom je totiž pribalený aj editor levelov Worldcraft 2.0 s ktorým sa môžet navyvádzať až to bolí. Editovať môžete snáď úplne všetko. Ja ale nepatrím medzi tých, čo radi robia nové levely do hier, Juro ale už spáchal pár levelov na Duke 3D, takže tak. Mne to príde vždy príliš komplikované a ťažké a nemám na to trpezlivosť. Worldcraft vyzerá ale dosť premakane, takže sa všetci potešíte. Vždy som bol rád ak tvorci hry nesebecky dovolili aj hráčom tvoriť si vlastné hry. Moje mapy na Redalert máte v tomto čísle, takže si vyskúšajte (taká malá skrytá reklama). Dodáva to hre väčšie čaro aj po x-tom dohratí, pretože je stále čosi nové.

V multiplayeri si vyberiete aj svoje logo a potom ho môžete sprejovať na stenu, aby ste odkázali protihráčom, že sa majú čoho obávať, alebo im len tak naznačili, že toto je vaše teritórium. Sympatické je, že logá sú v podstate .bmp súbory, ktoré si môžete veľmi jednoducho editovať, len musia ostať rozmerovo také isté. Ja som si takto vyrobil nápis "mike was here" a sprejoval som ho kde sa len dalo. Žiaľ z neznámych príčin sa mi nápis zrkadlovo otočil a odvtedy som sprejoval nečitateľne. Žeby som niečo postláčal?

Keď už sme pri užitočných vecičkách, nesmiem zabudnúť na baterku. Na super bomba jedinečnú neoceniteľnú samodobíjaciu sa baterku. S ňou naozaj vidíte do tmy a stane sa absolútnym pomocníkom pri chodení po neznámych chodbách. Ak plávate pod vodou, zmení sa vám energia na kyslík, takže to už nie je delenie health - oxygen, aké poznáme z iných hier. Tu je to ťažšie.

Pri hraní sa vám stanú aj rôzne veci, napríklad vás omráčia, potom čo zabili sekuriťáka, ktorý pre vás mal dôležitú správu, a dajú do odpadu. Veľmi dobre si pamätám Jura. Hodili nás medzi smeti. Povedal som, fuj, sme v smetiaku. Juro na to stíchol a niečo sa mu nepáčilo. Potom sa ozval zvuk a obidvaja sme zdesení pochopili. Sme v lise! Život vám znepríjemnia aj čierne nindžagirls, ktoré sú strašne hi-tech vybavené samopalmi s tlmičmi a zdrhajú vám saltami ako Catwoman. Niekedy vám to príde už trochu fádne, keď už viete, že toho policajta tam zožrala tá obluda v stene ako sa Juro vyjadril "len aby sme to videli", no v pravom okamihu tieto veci prestanú a prídu ďalšie. Aj keď lezenia po vetrákoch som mal dosť. A aj Juro. Treba tiež podotknúť, že interakcia s predmetmi a vôbec okolím je prakticky nulová, noč sa nedá zapnúť, vypnúť, zobrať, okrem zbraní a pár vyvolených tlačidiel, ktoré musíte stlačiť. Chcete si kúpiť malinovku v automate? Zabudnite, nehráte predsa SiN. Ja som, trochu zhýčkaný touto vlastnosťou SiNu tak strávil dlhý čas nadávaním na obmedzenosť enginu. Ale na druhej strane priznávam, že mi to vôbec nevadilo. Half-Life vsádza na úplne iné veci. Ruka v ruke s týmto malým neduhom však ide neduh väčší. Často totiž hneď neviete kam máte ísť. Nič nie je jasné a vy sa veľakrát preženiete, pretože jeden gombík treba stlačiť pred tým druhým. Ak pritom prechádzate cez viac levelov, je dosť otravné. Ale nejako extrémne sa nesťažujem. Ja som známy podvodník a keď som mal dosť pátrania po probléme, dal som si nejaký cheat (zväčša noclip) a vec som vyriešil, aj keď sú aj problémy iného razenia. Napríklad niekedy je veľmi dôležité aby vám nezabili sekuriťáka, pretože sa do zamknutých dverí (napríklad) nedostanete. A môžete robiť čo chcete. Je to talá slepá ulička, ktorých je v hre viac, takže si musíte dávať pozor. Rozhodne to uberá na voľnosti konania, pretože musíte byť dobrí a správať sa tak ako to vyžaduje hra. Aj tekéto veci sa však dajú obísť noclipom. Nechcelo sa mi kvôli blbému problému kaziť si plynulý zážitok z celej hry. A neľutujem toho, pretože o to silnejší bol. Half-Life sa naozaj oplatí prejsť na jeden záťah. Vôbec je to veľmi dobrý systém, možno k tomu niekedy napíšem viac.

O grafike same už hovorili, len dodám, že v najhlbšej VGA grafike 320x200 sa hra hýbe na Pentiu 200MMX 32MB RAM bez 3Dfx celkom fajn. Opovažujem sa tvrdiť, že hra by išla aj na P166, ale to sú špekulácie. Dodajme však, že my máme na redakčnom počítači doslova sparťanské prostredie a okrem Explorera nemáme zapnuté nič (to je ten zoznam programov, ktorý sa objaví keď vo Windows stlačíte Ctrl+Alt+Del) a väčšina ľudí má dobre mastný wallpaper a tisíc blikacích vecičiek v RAMke. V každom prípade je však Half-Life menej náočný ako SiN. Levely sú pekné, aj keď vnútri sú o dosť lepšie ako na povrchu, tam pôsobia klaustrofobicky (engine Quaka a Quaka2 nikdy nemal v tomto silnú stránku), ale na rozdiel od SiNu sú tu priestory vnútri väčšie a človek sa cíti voľnejší. Levely majú síce pomenej textúr, ale to dodáva tú správnu atmosféru tajného laboratória Black Mesa v Novom Mexiku.

Apač. Nie je to vidieť, ale je celkom prepracovaný. V hre uvidíte aj Bradley, Abrams, Osprey alebo F-16. (mike.)

Half-Life zastupuje novú generáciu 3D hier z vlstného pohľadu. Áno, strieľa sa tam, ale je to už konečne niečo iné. Som veľmi rád, že je (snáď) koniec všetkým bezduchým Quakom, Doomom a plytkým Dukom 3D či Unrealom. Ich technológiu (teda tú Quaka a Unreala) tieto nové hry využili a skĺbili so všetkým, čo im chýbalo. Half-Life (spolu so SiNom) možno zmení nenávistné pohľady odporcov 3D FPS akcií. Treba im dať možnosť ukázať čo vedia. Skúste to aj vy a ponorte sa na chvíľu do života Gordona Freemana, ktorý ide neskoro do práce. Tá chvíľa sa totiž dosť natiahne...

mike a Juro.

Typ: doplnok
Autor: mike
Názov: nové poznatky
Pri hraní každej hry sa objavia nové fakty, ktoré patria do doplnku. Tak a tu sú.

Situácie v hre nie sú až tak jednoznačné. Napríklad je zrejmé, že máte uvidieť ako jedného profesora zabijú brainsuckeri. Pri opakovanom hraní zistíte, že niekedy sa profesorovi podarí na jedného z nich zhodiť skrinku. Niekedy ale nie.

Baterka uberá energiu HEV obleku. A vôbec - prečo má HEV suit na sebe znak Lambda? Nechápem, nechápem, nechápem. Reaktor Lambdy predsa nemá nič spoločné s projektom ochranného obleku.

Nie je to Hazard Course Olympiáda, ale Decathlon. V čom je rozdiel, však?

Stlačením pravého tlačidla myši vám bude zbraň strieľať rýchlejšie alebo inak ako obyčajne, napríklad kumulovane.

Ha! Predsa holografická figúrka učiaca vás na Hazard Course nie je tá istá, ktorá rozpráva v transit traine. Ďalšie plus, nie je to odfláknuté.

Viete kto je ten Administrator, o ktorom všetci hovoria? To je ten s kufríkom. Stretnete ho aj v intre, aj na začiatku hry - takže ich je viac? Okrem toho je zo železa, skúste si nacheatovať zbrane a udrieť ho - nič sa nestane. Je to on, on je alien.

Malá oprava. Teda dve. Za prvé, úvod hry sa niečo máličko líši od toho čo sme s Jurom napísali. Najprv na vás vybafne brainsucker, potom nájdete páčidlo a až potom sa stretnete so sonic dogom. Ďalšia vec je fakt, že alieni mnou nazvaní "zombies" sú v podstate vedci, ktorí majú na hlave brainsuckera, ktorý evidentne prevzal kontrolu nad ich telom a všetko to zmutovalo do takej príšery.

Typ: doplnok
Autor: EDO
Názov: poznámky

mike: Práca šéfredaktora je niekedy dosť nevďačná. EDO napísal kopec poznámok k úvodu recenzie, ale z dôvodou lepšej čitateľnosti som ich musel dať preč. Je mi to ľúto, no nedá sa nič robiť a ja dúfam, že jeho postrehy nevyjdú nazmar, preto ich prikladám práve sem. Takže...

K tomu ako sme sa dostali k hraniu Half-Life...

EDO: Samozrejme ja som sa knemu dostal ako posledný s poznámkou, že ja mám stratégie. Kebyže viem už vtedy aký je Half-Life dobrý, tak by ho nestihli priniesť ani domov. Najal by som si prepadovku, zamínoval by som si svoje okolie, zakopal by som sa niekde poriadne hlboko pod zem so zásobami a spustil by som náhradný generátor. Takto vybavený by som začal hrať. Teraz si berie slovo Juro...

Juro si dal obtiažnosť EASY...

EDO: Ja som si tiež Half-Life pustil na easy. Prvý šok bol,že sa nič nedeje! Len, tak pohodičkovo idem vo vlaku do nižšie spomínaného tajného labu. Proste netradičný úvod k akčnej hre.

EDO: Ja trochu odbočím od témy a vyjadrím sa ešte k tým textúram. Je výhodnejšie, keď sa nahrávajú vždy chvíľku počas hry ako 10 minút pred hrou. (Neberte to doslovne.) Mne obvikle pokazila dlhonahrávacia hra náladu. Ako jeden budúci prispievateť (možno spolupracovník?) poznamenal, že počas nahrávania sa naučil danú lesson. Ten geniálny úvod ma ešte stále nenechá. Je super! Najprv som si myslel, že bude o ničom, ale.... (Juro niečo napísal)

O miestnosti s laserom...

EDO: Samozrejme sme rýchlo odtiaľ vypadli, pretože sme nechceli, aby na nás len niekoľko tonový kus železa (alebo niečoho iného) padol. Jednoducho sme zdrhli ako sa najrýchlejšie dalo. Dostali ste sa von z testovacej miestnoti a ...

EDO: Ale to nie je všetko. Po chodbách sa povaľuje nábytok, všade neporiadok. Poruchané dvere a elektronika sú na každom kroku. Niekde vypadla elektrina, niekde nie. Znovu stretávate ľudí z personálu, ale už to nie je, tak ako predtým.

K téme laseru...

EDO: Nie som si istý, ale ak sa dobre pamätám, tak tie dvere si nemohol rozbiť páčidlom, pretože je až kúsok za nimi. Za druhé tie dvere boli kompletne železné a za tretie rozbil ich po pár sekundích laser. Až potom bola cesta voľná.

EDO: Ja som chcel ešte dodať k prvým dojmom, že pri pozeraní ako hral Halfíka mike, som skoro dostal infarkt. Proste si sedím vedľa PC, pozerám ako ide chodbou a z ničoho nič sa tichom predral tažko indentifikovateľný zvuk. Bolo to niečo medzi výkrikom, varovaním, zľaknutím a ešte neviem čoho. Bol to môj výkrik. To ja som sa zľakol ako na nás z čista-jasna niečo skočilo. Nepamätám čo to bolo a čo som vykríkol, ale pamätám si ten šok. Vtedy ma, tak myklo, že som takmer spadol zo stoličky. mike sa určite tiež zlakoľ. Myslím tým môjho výkriku. Z jeho strany to musel byť strašný pohľad na mňa, pretože som zbledol, zastavila sa mi krv v žilách a aj tak vyzerám strašne. Všetky tie faktory keď zoberieme do úvahy zistíme, že (okrem toho, že strašne vyzerám) Halfík je na dojmy (a hlavne na tie prvé) špica. Toť asi vše.

EDO: Samozrejme ma ešte dačo napadlo, a tak som si povedal, že to dám do ďalšieho odstavca. Viete ako v tom testovacom labu po uvoľnení vozíka sa ukáže tma a potom vidíte iné dimenzie resp. sa v nich ocitáte? Tak to tiež ceľkovo dobre pôsobí na atmosféru hry. Osobne by som skôr čakal, že ste upadli do bezvedomia a xyz minút alebo dní sa preberáte.

EDO: To sa divíte, že som ešte nezmĺkol. Lenže ma napadlo, že by nebolo od veci vyskúšať pomocou niakych cheatov či sa dajú tie príšerky v transportovaní medzi dimenziami zabiť. (mike to vyskúšal a išlo to. O tom sa, ale dozviete niekde dole tohto článku -(EDO.))

mike: Dúfam teda, že aj EDOve poznámky vám pomohli urobiť si dojem z Half-Lifa. Nabudúce znova...


QuickLINKS
Sin megarecenzia
Nová generácia 3D FPS

[submenu] [main]