Typ: | dojem z dema |
Autor: | mike |
Názov: | Fighting Force |
Áno je to tak. Po Igorovi, Laser Lighte, Hellbenderovi a Heart of Darkness prichádza ďalšie staré demo. Na čo to vôbec je? Je to DEMO a je STARÉ. Nuž, budem si to nejako musieť vysvetliť. Za prvé je dobrá hra dobrá hra či je stará alebo nová (to zaváňa frázou) a za druhé demo - prečo nie? Keď sme nemali k dispozícii plnú hru. Výber titulu je tada asi to čo teraz trápi nejedného z vás. Vyberal som to ja a vyberal som také tituly, ktoré sa mi páčia a niečim ma upútali. Jedine Laser Light som zrecenzoval len tak bez hlbších myšlienok, lebo bol poruke a mal som pár kilobajtov ešte zaplniť.
Existujú demá, ktoré si veľmi rád zahrám a existujú aj také demá, ktoré bez okolkov označím za svoje obľúbené. Zatiaľ sú tri: Igor O.U., Hellbender a Fighting Force. Z neznámych príčin sú toto moje tri ku dnešnému dátu najobľúbenejšie demá. Fighting Force je bojová hra v ktorej prechádzate z jednej lokality do druhej a postupne vymlacujete svojich protivníkov. Na rozdiel od klasických bojoviek aké sú na hracích automatoch či už 2D kde "idete ulicou" a stretávate chlapíkov s prílišnou sebadôverou, alebo 3D kde sa v nejakej aréne mlátia bojovníci. Fighting Force je tiež 3D, ale po vykynožení prvej várky nepriateľov sa nepresuniete do inej arény, ale zájdete napríklad za roh kde už čakajú ďalší.
Graficky na tom Fighting Force je síce OK, ale zase nič moc. Znamená to asi toľko: lokality sú uzavreté a preto vás engine nepustí prechádzať sa inde ako v rámci normy, teda vymedzeného priestoru. Policajný zátaras má v sebe odstupy do ktorých by sa vošiel nejeden stokilovec, ale vy, tenká ako špajglička narazíte na posvätnú neviditeľnú stenu. To však nevadí, nikto takéto čosi od tohto žánru hier neočakáva a je rád spestreniu. To prichádza aj v podobe demolovateľnosti áut alebo predmetov. Kop sem, kop tam, hneď má auto (Sledge)hammerovskejšiu vizáž. Dokonca môžete zbierať poulici palice, pištole po bodyguardoch, ktorí sa teraz váľajú na zemi v bezvedomí a vôbec aj všelijaké bonusy a dopĺňanie energie. Engine toto všetko umožňuje, aj keď v značne a to naozaj značne neohrabanom štýle k čomu prispieva aj nepríliš inteligentná kamera keď niekedy nevidíte kde sú súperi a kem máte ísť. Akonáhle sa však začnete biť, je kamera už podstatne prehľadnejšia, takže sa aj tento nedostatok dá odpustiť. Pri hociakej inej akčnej hre by celkový dojem z tohto enginu zlízol kvantum nelichotivých prívlastkov, ale pri bojovke? Tam má ísť hlavne o pohyby. Tie sú síce trochu kostrbaté, ale iba trochu a aj tak si na ne rýchlo zvyknete.
V každej bojovke máte na výber niekoľko postáv. Tu sú štyri. Za mužov je tu Hawk, typický správny chlap, rýchly a silný, a Smash, veľký dobrácky svalovec s menším rozumčekom a pohyblivosťou, ale zato silák. Ženy zastupuje 17ročná Alana, slabá, ale mrštná flexica a Mace, ktorej prednosti sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť, ale asi bude tiež vyvážená ako Hawk. Alana a Smash sú extrémy. Aj v deme si môžete vybreť hocikoho. Ja som vždy hral za mne najsympatickejšiu Mace, ale je to zrejme jedno. Každý má svoje výhody aj nevýhody a s každým po chvíli bez problémov vymlátite pol mesta. Áno je to tak, dostal som sa k obtiažnosti. Ja, ktorý som prakticky nehral nikdy nijakú bojovku som sa na prvýkrát dostal až na koniec dema. To je už čo povedať. Obtiažnosť je teda buď veľmi malá, alebo som geniálny. Dokonca sa v deme nedá ani nastaviť jej stupeň.
Všetko ostatné je ale bez chýb. Pištoľami môžete strieľať na protivníkov, palicami do nich hádzať a máte aj rozličné množstvo kopov, úderov a rôznych špeciálnych výkopov a kombinovaných (combo) úderov. Mne sa absolútne páčil akýsi variant wrestlingového drop-kicku u Mace a karatistický výskok s otočkou vo vzduchu a následným ninja kopnutím Alany. Ale anii Hawk sa nedá zahanbiť a podobne to je aj so Smasherom. Možno je tých pohybov menej ako v čistokrvnej bojovke, ale je ich naozaj dosť a neomrzia. Nič vám teda nebráni v tom aby ste sa zobrali a niekomu dnes poriadne nabili hubu.
Alebo nie? Síce som niečo počul, že Fighting Force má nejaký príbeh, niečo so zlým doktorom Z., ale koho to zaujíma, však? Príbeh tam je, lebo tam byť musí a je aj patrične stupídny a klišéovitý ako sa na akčný príbeh patrí. Posledná vec o ktorej sa zmienim je možnosť hry dvoch hráčov a to aj v deme. To už za niečo stojí, takže neváhajte a vyskúšajte si to aj vy. Ja som si musel dlho-predlho zvykať na joystick. S klávesnicou sa mi hrá lepšie.
mike.