č.2/1999   Zdeňek Burian (2.časť) Rozdelenie Prvohôr) Kambrium - svet trilobitov Čo boli dinosaury? Galéria

(2/8) sa narodil 11. februára 1905 v Kopřivnici na Morave. Jeho obyčajné kresličské a maliarské nadanie sa začalo prejavovať veľmi skoro a tak výrazne, že nebolo možné ho nechať bez povšimnutia. Najmä jeho matka, pani Hermína Burianová presvedčila v tomto smere svojho manžela Eduarda, ktorý chcel mať zo syna lesníka, aby nebránil tomu, v čom ona cítila synové poslanie. V r. 1919 cestuje mladý Burian do Prahy ku skúškam na maliarskú Akadémiu. Rozhodnutím komisie bol štrnásťročný Zdeňek prijatý priamo do druhého ročníka.

Rozsah záujmov Z. Buriana bol od samého počiatku zreteľne vymedzený: ľudia a príroda. Prírodopis a národopis sa stali od detstva jeho vášňou. Nemal ešte ani desať rokov, keď začal kresliť obrázky - štúdie rôznych typov ľudí a náčrty zaujímavých krajinných útvarov. Zaujímali ho čierní obyvatelia Afriky práve tak ako americkí Indiáni či domorodci Austrálie. Zaujímali ho zvieratá a rastliny aj tých najvzdialenejších oblastí našej planéty. Každá knižka hovoriaca o cudzích krajinách sa mu stala doslova pokladom. Poznával pri tom ale tiež to, že vtedajší ilustrátori si často nerobili starosti s tým, či zobrazujú v knihe popisovaných ľudí, zvieratá či krajiny tak, ako majú skutočne vypadať. A práve vtedy, keď bolo Z. Burianovi 10-11 rokov, začala v ňom klíčiť túžba stať sa ilustrátorom a mať možnosť ukázať svojími obrázkami pravdu a predstaviť čítajúcim zvieratá, ľudí, rastliny a krajiny aké do oblastí popisovanej v texte knižky skutočne patria. Vtedy sa tiež zrodil Burianov zmysel pre detail a jeho výtvarnú funkčnosť, ktorý bol neskoršie pre tohto umelca tak typický.

Vymieranie trilobitov Vymierajú korale a iné skupiny Rozvoj cicavcovitých plazov PERM pred 280 mil.r. Vznik nahosemenných rastlín vznik pllazov Prvý okrídlený hmyz Rozvoj obojživelníkov Prvé pralesy KARBON pred 345 mil.r. Vznik obojživeľníkov Rozvoj ryb Prvý hmyz Prvé lesy Rozvoj pokročilejších rastlín DEVON pred 395 mil.r. Prvé čeľusťové ryby Prví suchozemskí živočíchovia Prvé hojnejšie suchozemské rastliny Početné korálové utesy SILUR pred 445 mil.r. Rozvoj hlavonožcov Rozvoj členovcov Rozvoj lačkovcov Rozvoj graptolitov Rozvoj bezčeľustnatých rýb ORDOVIK pred 500 mil.r. Prví obratlovci Rozvoj ostnokožcov Rozvoj trilobitov Rozvoj bezstavovcov Rozvoj rias KAMBRIUM pred 570 mil.r.

    V 19.storočí urobil anglický geológ A. Sedgwick zaujímavý objav. V severnom Walesu odkryl vrstvu usadenin starú asi pol miliardy rokov. Nazval ju kambrium, čo je staré méno Walesu. V usadeninách Zeme tvorí kambrium veľmi "tučnú" vrstvu. V niektorých miestach dosahuje hrúbku aj viac ako 6000 metrov. Niet divu. Veď sa ukladala po dobu asi 100 miliónov rokov. Vzácny je však jej obsah. V podobe skamenelin je v nej vpísaný podrobný obraz Zeme z doby počiatkov paleozoika, čiže "staroveku" Zeme.
     Keby vtedy niekto pristál na našej planete, nevidel by spočiatku v porovnaní s prekambriom žiadnu zmenu. Len more zaplavilo ešte väčšiu časť súše. Len vrcholky najvyšších pohorí vyčnievali z mora ako ostrovy. Boli však holé a bez života. Zato vo vode sa rozvíjal rozmanitý život. Na morskom dne by sme už vtedy našli zástupcov všetkých dnešných kmeňov bezstavovcovitých živočíchov. Ale bolo to more pozoruhodné - chýbali v ňom ryby. Mnohotvárnosť života v mori sa neprejavovala pohybom. Takmer všetok život bol pripútaný ku dnu. Živočíšne huby trávili väčšinou svojho života "učupené". Taktiež ramenokožci boli krátkym stvolom zakotvené o dno. A väčšie rastliny akoby vyrástali zo zelenej podmorskej lúky. Pri samom dne sa pozvoľna vznášali medúzy a po dne sa pomaly plazili prví červi. Zvláštnou skupinou boli stonožkám podobní drápkovci, ktoré vedci začleňujú medzi pačlenovce.
Kambricé more charakterizuje ďalší dôležitý znak: neprítomnosť veľkých tvorov. Skutočným vládcom mora bol zatiaľ len jeden živočích - vzdialený príbuzný naším rakom - trilobit. Rôzne druhy trilobitov tvorili 60% všetkého živého tvorstva.

      Dinosaury pretrvali takmer 150 miliónov rokov. Koniec ich éry - vyhynutie, patrí medzi najväčšie záhady všetkých čias. Mnohé z nich boli obrovské, ale našli by sa medzi nimi aj maličké exempláre - nie väčšie ako kura. Niektoré z nich boli mierumilovné a živili sa rastlinami., kým iné patrili k dravým, ostrozubým mäsožravcom. Dinosaury boli plazy tak ako jašter leguán. Mali šupinatú kožu a kládli vajíčka. Avšak na rozdiel od jašterice s jej krátkymi, rozchádzajúcimi sa nohami, mali dinosaury dlhé nohy, schované pod telom. Znamená to, že sa mohli pohybovať oveľa hospodárnejšie.
V čase, keď žili dinosaury, obývallo Zem aj mnoho iných plazov. Plávali v mori a lietali vo vzduchu, dinosaury však žili iba na súši. Dnes o nich vieme vďaka tomu, že ich kosti a zuby sa zachovali v horninách v podobe skamenelín.

Podľa stavby panvy delíme dinosaury na dve základné skupiny: Plazopanvé ( Saurischia) - majú taký tvar panvy, pri ktorom lonová a sedacia kosť smerujú opačne Vtákopanvé (Ornithischia) - sú obe tieto kosti uložené vedľa seba za zadnými končatinami

     Vedľa rodu Gorgosaurus bol najväčším jašterom pohybujúcim sa po dvoch nohách Tyranosaurus rex (na obr. vpravo). Jeho kostry boli nájdené vo vrchnokriedových usadeninách severnej Montany v USA. Dosahoval dĺžky až 12 metrov a bol asi 5m vysoký. Stavbou tela sa tento obrovský mäsožravec podobal rodu Gorgosaurus. Bol od prírody vybavený k trhaniu obrovských kusov mäsa a používal k tomu zvlášť silných čeľusí vyzbrojenými ostrými dýkovitými zubami. Vedľa kostier sa po ňom zachovali aj jeho stopy. Jedna z nich bola široká 79 cm a dlhá 76 cm. Dĺžka kroku tohoto jedinca teda merala 3,76 m. Pre ostatné dinosaury znamenal tyranosaurus vždy veľkú pohromu. Ani desaťmetroví "kačací" dinosauri z rodu Trachodon neboli proti tomutodravcovi celkom bezpeční. Mohli sa zachrániť jedine rýchlym útekom do vody. Trachodon annectens (na obr. vľavo) mal pretiahlú a nízku lebku a tlamu podobnú kačaciemu zobáku. V nej ležali v radách zuby a bolo ich veľké množstvo, asi okolo tisíc. Medzi prstami mal plávaciu blanu, takže sa mohol dobre pohybovať aj vo vode.

      Po svojom vzniku sa plazi hneď diferencovali do úžasnej tvarovej rozmanitosti a ovládli nielen suchú zem, ale aj vodné prostredie a vzduch. Zobrazení vtakojašteri nepredstavujú však predkov vtákov, ako sa často myslí, ale špecializovanú skupinu plazov, ktora bez stopy vyhynula na konci druhohôr. Krídla vtákojašterov neboli krídlami v pravom slova zmysle; tvorila ich lentenká kožná blana napnutá medzi končatinami a telom (podobne ako u dnešných netopierov, ktorí ale patria medzi cicavce). Pterodactylus kochi žil v Európe v období jury pred asi 150 miliónmi rokmi. Bola to malá forma dosahujúca v rozpätí krídiel asi 35 centometrov. Niektoré druhy vtákojašterov, ktoré žili na konci druhohôr v období vrchnej kriedy, boli však naozajstnými "drakmi" s rozpätím krídiel až cez osem metrov.

Alexander Pravda