![]() |
|
|
![]() |
U nás je Z. Burian známy hlavne ako ilustrátor, a to predovšetkým kníh pre mládež. V zahraničí ho však najviac preslávili jeho neopakovateľné paleontologické a paleoantropologické rekonštrukcie, t.j. umelecké obrazové spodobenie pravekej prírody, dávno vyhynutých zvierat aj rastlin a predchodcov človeka. Jednotlivé reprodukcie dokumentujú aj Burianovú schopnosť prispôsobiť svoj výtvarný prejav nielen tomu, k akému účelu mal jeho obraz slúžiť, ale aj k reprodukčnej technike.
Jeho diela sa dali rozdeliť do troch
hlavných skupín:
|
![]() |
|
Pred viac ako 4,5 miliardami rokov sa povrch Zeme natoľko
ochladil, že sa na ňom mohla vytvoriť pevná kôra. Voda, do tej doby rozptýlená v
ovzduší ako vodná para, začala kondenzovať a na povrch dopadali prvé dažďové
kvapky. Spočiatku sa okamžite vyparovali naspäť do ovzdušia, pretože zemský povrch
zostával ešte príliš horúci.V procese týchto premien vyzerala Zem ponuro a
bezutešeno, zahaľovali ju husté vodné pary, ktorými neprenikol jediný slnečný
paprsok. Na pusté planete vládlo tmavé prítmie.
Voda sa prestala odparovať až omnoho neskoršie, kedy dlhodobé pozvolné
znižovanie teploty zemského povrchu začalo výrazne ovplyvňovať vodné zrážky.
Prudké a dlhotrvajúce lejaky vytvárali prvé vodné plochy, predchodcov neskorších
praoceánov a pramorí. V nich sa pripravovali podmienky pre vznik živých organizmov.
Spočiatku bola teplota vody ešte príliš vysoká. Neskoršie keď poklesla,
mohli vo vode prebehnúť chemické reakcie, ktoré viedli ku vzniku prvých organických
zlúčenín. Ty sa stali základom postupne sa tvoriacej živej hmoty.
Predkambrická éra trvala celé štyri miliardy rokov. Organických zbytkov sa
však z tejto nekonečne dlhej doby zachovalo len veľmi málo. Vysvetľuje sa to tým,
že vtedajšie podmienky neboli vhodné k uchovaniu živočíšnych tiel.Preto veľa z
toho, čo sa v tomto období na Zemi odohralo, zostáva stále ešte záhadou. Avšak aj z
týchto skromných pozostatkov si môžeme vytvoriť predstavu o vzniku života na Zemi.
Medzi najstaršie
známe skameneliny patrí otlačok jednoduchého medúzovitého tela, ktorý bol objavený
v pohorí Ediacara v južnej Austrálii ( Dickinsonia costata). Aj druhý nález
pochádza z Austrálie. Je to skamenelina doposiaľ neznámeho živočícha. Vedcom sa ho
zatiaľ nepodarilo zaradiť do žiadnej vymretej ani žijúcej živočíšnej skupiny, aj
keď dostal méno Tribrachidium heraldicum . |
Už niekoľko rokov je predmetom sústredeného záujmu odborníkov
severoamerický štát Montana. Ich pozornosť pritiahol v roku 1978 nález viacerých
zachovaných skamenených kostier dinosaurov. Tieto obrovské tvory si na počudovanie
stavali akési hniezda a osem takýchto hniezd jedného druhu dinosaurov nazvaného
odborne Maiasaura odkryli vedci pod vedením Johna Hornera.
V hniezdach sa našli skamenené pozostatky mladých jedincov. Vek nálezu
odhadujú na 75 miliónov rokov. Je to ďalší dôkaz, že niektoré dinosaury hniezdili
v kolónach. Nález takisto svedčí o rodičovskej starostlivosti o mláďatá. Hniezda
sú od seba vzdialené sedem metrov, čo zodpovedá dĺžke dospelých zvierat. Podľa J.
Hornera malo hniezdenie v kolónach viacero výhod, medzi nimi najmä tú, že
prítomnosť niektorých dospelých jedincov odrádzala potenciálnych lúpežníkov z
radov mäsožravcov. Odborníci hľadajú odpovede na viacero otázok. Jednou z nich je,
či hadrosaury, ako tieto tvory nazvali neodborníci, boli teplokrvné alebo
studenokrvné. V druhom prípade by skamenené pozostatky nájdené v hniezdach mohli podľa
veľkosti patriť najmenej jedenapolročným mláďatám. Medzi zvieratami niet iného
podobného druhu, ktorý by sa tak dlho staral o svoje mláďatá. Preto sa odborníci
viac prikláňajú k názoru, že hadrosaury boli teplokrvné, čo znamená, že dorastali
rýchlejšie. Potom by skameneliny v hniezdach patrili jedno až dvojmesačným
mláďatám, čo je oveľa pravdepodobnejšie.
Druhá otázka, na ktorú vedci hľadajú odpoveď je, čo zapríčinilo uhynutie
mladých hadrosaurov. Konečnú odpoveď možno poskytne ďalší prieskum náleziska a
hornín, v ktorých sa skamenené pozostatky hadrosaurov našli.
![]() |
![]() |
Z vrchných kriedových usadenín v
provincii Alberta v Kanade pochádza nádherne zachovaná kostra obrovského dinosaura,
ktorý bol nazvaný Gorgosaurus libratus. Dosahoval dĺžky 8 metrov a bol vedľa
rodu Tyranosaurus, ktorému sa dosť podobal, najväčším dravcom všetkých
čias. Pravdepodobne často napadal menšie jaštery rodu Scolosaurus. Tí však boli
chránení pred útokmi dravých dinosaurov panciermi zo silných kostenných dosáka
silných hrotov. Útok prečkávali prikrčení k zemi a vedeli svojím chvostom
vyzbrojeným na konci mohutnými dýkovitými hrotmi, zasadiť nepriateľovi hlboké rany.
Zraniteľní boli len na bruchu. |