![]() |
Zdeňek Burian (4.časť) |
![]() |
|
|
![]() |
Keď pozrieme pod
hladinu silurského mora, upúta nás množstvo pestro sfarbených korálových trsov,
podobajúcich sa skamenelým kvetom. Silur, ktorý dostal meno podľa keltského kmeňa,
by sa dal nazvať obdobím korálov. Títo drobní živočíchovia, ktorých mäkké telo
chránila pevná schránka, si stavali svoje obydlia vo všetkých moriach, aj za
polárnym kruhom. Tam bolo vtedy mierne až teplé podnebie, ktoré korále potrebovali k
životu. Ich kolónie mali najrôznejšie tvary. Veľké kolónie korálov doskatých (Tabulata)
pripomínali včelie plásty, korále drsnaté (Rugosa) boli väčšie a žili
nielen v kolóniách, ale aj jednotlivo. Obidve tieto skupiny vymreli na konci prvohôr. |
|
Koncom siluru začala invázia rastlinstva na súš a už v spodnom dévone sa na súši zazelenali prvé porasty nízkej vegetácie, ktoré zaplavila hlavne pobrežné bažiny a močiare. Boli to najprimitívnejšie typy rastlin patriace vymretej skupine Psylophytales. Ich stonky vyrástali z hľúzovitých, alebo plazivých odnoží, vidlicovito sa rozvetvovali a na vrcholkoch boli zakončené výtrusnicami. Niektoré rody boli bezlistnaté, iné už mali listy. |
![]() |
|
||||
Medzi
najzávažnejšie poznatky o živote v silúrskom mori patria však doklady o existencii
prvých rybovitých prastavovcov. V poslednej dobe objavili vedci pozostatky
primitívných prastavovcov aj v usadeninách ordovických a dokonca aj kambrických
morí. Zaradili ich do skupiny bezčeľusťovitých živočíchov, ku ktorím patria aj
dnešné mihule. |
ZÁHUBA DINOSAUROV VARUJE
VYSTAČIL S 500 KG DENNE
Pred niekoľkými rokmi odhalil americký paleontológ James Jensen pri vykopávkach v Colorade kosti dinosaura, vedľa ktorého si väčšina doposiaľ nájdených gigantov vymretého živočíšneho sveta musela pripadať ako odrastené mláďatá. Dostal názov Supersaurus.
Z rekonštrukcie jeho kostenných
pozostatkov sa vytvorila obluda o hmotnosti okolo 100 ton a výške 15 metrov, teda ako
štvorposchodový dom. Tento nález vyvolal naozajstnú senzáciu. Zároveň však
schladil horúce hlavy zástancov hypotézy, podľa ktorej všetky dinosaure boli
teplokvní. Toľko, čo tento obor váži, totiž 15 afrických slonov dohromady, pričom
každý z nich zje 150 - 300 kg krmiva denne, čo mu trvá tri štvrte dňa. Ako dlho a
čím sa musel nasytiť Supersaurus, aby udržal tak obrovské telo pri živote?
Ak by bol teplokrvný, spotreboval by dobré dve tony(!) deň čo deň. Avšak pri
chladnokrvnosti mohla byť denná norma omnoho nižšia, zviera s premenlivou teplotou
mohlo vystačiť "len" s 500 kg a možno aj o niečo menej.
Napriek tomu tiež teplokrvné dinosaure preukázateľne existovali. Aj najstarší
pravták, zubatý Archeopteryx bol - ako aj ostatné vtáky - teplokrvný, pričom je
nepochybné, že sa vyvinul z plazov, najpravdepodobnejšie z teplokrvných dinosaurov,
ako vývojový medzičlánok medzi nimi a dnešnými vtákmi.
Stručne povedané, boli dinosauri výborne prispôsobení prostrediu, v ktorom
žili, aj na prekonanie normálnych výkyvoch klimatických zmien. Preto mohli na našej
planéte suverénne žiť a vyvíjať sa do rôznych foriem asi 150 miliónov rokov. Je
zaujímavé, že sa medzi pozostatkami vymretých veľjašterov našli aj tvory s veľkým
mozgom (obecne vládlo presvedčenie, že voči svojej hmotnosti mali mozog nepatrný),
ktorí sa pohybovali na zadných nohách a predné používali k chvatom. Možno by sa u
týchto dinosauroch vyvinul mozog do rozumu, keby na to bolo viac času, ktohovie? To by
však zabránilo cicavcom povzniesť sa na vyšší stupeň živých organizmov a
civilizácia hominoidov by sa nedočkala "svojej hodiny".
Lenže došlo - približne pred 65 mil. rokmi - k veľmi rýchlemu vymieraniu týchto
jašterov. Ako sa to stalo? Čo spôsobilo hromadnú záhubu tvorov, ktorí boli milióny
rokov pánmi všetkého živého na našej planéte?
na pokračovanie...
![]() |
INDRICOTHERIUM TRANSOURALICUM | |
![]() |
Medzi
nepárnokopytníkmi, sa v záverečnej epoche staršieho kenozoika, v spodnom miocéne,
- objavili aj najväčší suchozemskí cicavci akí kedy na Zemi žili. Napriek tomu
že ich vonkajší vzhľad tomu nenasvedčoval, boli títo treťohorní obri
bezprostrednými príbuznými dnešných nosorožcov. Vyobrazený druh Indricoptherium
transouralicum patril k najväčším vôbec a žil pred asi 30 mil. rokmi v strednej
Ázii. V lopatkách bol vysoký takmer 5,5m. Z Mongolska a juhozápadného Pakistánu
pochádzajú podobné formy, ako napr. známe Paraceratherium bugtiense (predtým
uvádzaný pod rodovým menom Baluchitherium). |
MONOCLONIUS NASICORNUS | |
Monoclonius a rada ďalších príbuzných dinosaurov patrí do skupiny tzv. rohatých veľjašterov. Niektorí z nich mali nielen jeden, ale tri aj viac dlhých ostrých rohov ( napr. rod Triceratops, Styracosaurus a.i.). Nepriateľmi týchto veľkých bylinožravcov, ktorí však neboli zďaleka tak nemotorní ako by sa mohlo zdať (podobne ako medzi dnešnými cicavcami nosorožci), boli veľké druhy dravých veľjašterov pohybujúcich sa len po zadných nohách. Monoclonius bol v priemere 5 - 7m dlhý a žil vo vrchnej kriede v Severnej Amerike pred asi 85 - 80mil. rokmi. |
![]() |
Alexander Pravda
www.mujweb.cz/www/mateno |